Sú ľudia, ktorí dokážu prežiť aj s málom

"Ale mne skutočne nejde o trvalo udržateľný spôsob života. Predovšetkým v niečo takého vôbec neverím. Práve preto, že si uvedomujem obrovský a zotrvačný tlak spoločnosti a ekonomiky. A tlačí na nás i na naša vlastná prirodzenosť. Niekde na billboarde som videla slogan Viac, Ježiško, viac!, čo je dosť príšerné, práve vo vianočnej perspektíve. Ale tá reklama dobre vie, na čo apeluje. Niekde v nás prežívajú zberači a lovci, ktorí žili v trvalej úzkosti, že zajtra už nebudú mať čo dať do úst; tak mali sklon hromadiť a prejedať sa." Takto sa nedávno vyjadrila pre český ekologický časopis Sedmá generace česká sociologička Hana Librová.
O analýzu toho, ako niektorí ľudia dokazujú, že prežiť sa dá aj s málom, sa Librová pokúsila dvakrát. Najprv v knihe Pestrí a zelení, ktorá vyšla v polovici deväťdesiatych rokov a druhýkrát v publikácii Vlažní a váhaví, ktorá sa čitateľom dostala do rúk koncom minulého roka.

Korene spoločnosti nadbytku
Väčšina bádateľov, pátrajúcich po hodnotových koreňoch ekologickej krízy, považuje za hlavného vinníka typ myslenia a ľudského vzťahu k prírode, ako ho formulovala euro-americká kultúra. Jej zameranie, na rozdiel od kultúr Východu, bolo už od antiky výrazne antropocentrické. Táto orientácia, posilnená humanizmom a osvietenstvom, vyústila do čisto rozumového vysvetlenia sveta. Podľa Librovej toto racionalistické ponímanie sveta však paradoxne nakoniec prispelo k vytvoreniu ustrnutej a iracionálnej viery vo všemohúcnosť vedy a techniky. Každý človek zrejme musí niečomu veriť. Po smrti jedného boha si vytvoril nového. Je však otázne, či aj samotná viera v židovsko-kresťanského Boha neprispela k vzniku ekologickej krízy. Biblia obsahuje odkazy na spravovanie prírody, ktoré sa však dajú vysvetliť aj ako výzva na jej podmanenie. Kresťanstvo po zániku pohanských náboženstiev "odbožštilo" prírodu, ktorá sa neskôr stala miestom temných mocností a diabla. Judaizmus a kresťanstvo prispeli aj k formulovaniu myšlienok dejinného optimizmu a trvalého pokroku. Na druhej strane tieto náboženstvá vedú k mysleniu a konaniu pod zorným uhlom večnosti.

Krokom alebo skokom
Keď pripustíme existenciu ekologickej krízy ohrozujúcej planétu, musíme sa pýtať, či je vôbec možné a ako je možné ju vyriešiť. Librovej podľa vlastných slov nejde o riešenie problémov životného prostredia. Vo svojich knihách hľadá životný štýl, ktorý v ekologickej tiesni "dovoľuje žiť dôstojne, s akousi radosťou a uspokojením".
Autorke imponujú aj drobné kroky jednotlivých ľudí. V Pestrých a zelených nám predstavuje ľudí snažiacich sa utlmiť v sebe zberačský pud. Obe skupiny vyznávajú životný spôsob založený na dobrovoľnej, resp. zámernej skromnosti. Kým zelení sa priamo zúčastňujú na ochranárskych aktivitách, život pestrých je ekologicky prospešný sprostredkovane, väčšinou prostredníctvom nízkej úrovne spotreby.
Charakteristickými znakmi dobrovoľne skromných rodín sú napríklad nízke príjmy (ich členovia dávali trebárs prednosť práci, ktorá ich uspokojuje a ktorú vykonávajú v mieste bydliska). V žiadnej domácnosti neboli zamestnaní obaja rodičia detí. Častejšie ako vo zvyšku populácie sú viacdetné domácnosti a spolužitie viacerých generácií. Vybavenie domácností pestrých a zelených bolo skromné: malé množstvo nábytku, bicykle namiesto auta, absencia zložitejších kuchynských prístrojov či videorekordérov.
Množstvo spotrebných predmetov klesá u Librovej respondentov s rozvojom záujmu o potreby duchovnej povahy. Veľký význam má pre život týchto ľudí rodina, začlenenie sa do širšieho spoločenstva obce (väčšina z nich žila na dedine) a prebúdzanie kultúrneho a duchovného života v miestnych komunitách. Rozhodnutie o životnom spôsobe je individuálne - často sa, napríklad, vyskytovalo tvrdenie "je to moja cesta".

Dá sa to vydržať?
Cesty však mávajú aj zákruty a križovatky. A názov druhej knihy Vlažní a váhaví by mohol napovedať, že nadšenie ľudí, ktorí boli pred desiatimi rokmi rozhodnutí pre dobrovoľne skromní život, opadlo.
Jedno z najvýraznejších zmien v živote skúmaných rodín bolo, že ženy, ktoré boli v čase prvého výskumu v domácnosti a ich deti dospeli, sa zamestnali. A sú to najmä ženy, ktoré dnes potvrdzujú alternatívny životný spôsob rodín.
Výskum nepotvrdil tézu, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. Pokiaľ by to tak fungovalo, skúmané rodiny by dnes žili v núdzi. Pri práci, ktorú vykonávali, aj zostali. Ich podnikanie, prípadne práca na voľnej nohe - remeslo, výtvarné umenie, vydávanie kníh, súkromné hospodárenie, im zabezpečila prostriedky a dnes priznávajú, že z hľadiska ekologicky priaznivej šetrnosti už nie sú takí vzoroví.
Zmenilo sa aj vybavenie ich domácností. Zostala im síce záľuba v starých veciach, ale až na jedného si všetci pestrí kúpili auto. Okrem všeobecne prezentovaného dôvodu - odľahlého bydliska a nedostatočnej verejnej dopravy - rozhodla u niektorých len jedna okolnosť: auto je potrebné pri distribúcii ich výrobkov. Pestrí stále zostávajú verní spoločenskému životu, cítia však sklamanie z nezáujmu o obecný a cirkevný život.

Ekologický luxus
Librová túto situáciu však nevníma tragicky. Pestrí sú stále ľudia, ktorí sú ekologickou etikou ovplyvniteľní a schopní šíriť životný štýl. A nikto z nich sa na obdobie, keď žili skromnejšie, nepozerá ako na bláznovstvo.
Východisko z nepriaznivej ekologickej situácie autorka nevidí v návrate k životu našich predkov. Susedská výpomoc dnes už takmer neexistuje. V knihe sa často vyskytuje paradoxné slovné spojenie "ekologický luxus". Luxus je na rozdiel od konzumu postavený na duchovných a estetických hodnotách. O luxusnom sebaobmedzení môžeme hovoriť aj vtedy, keď sa dobrovoľne rozhodneme ne-mať, ne-kupovať a ne-cestovať. "Keď totiž človek venuje príliš veľké úsilie tomu, aby nakupoval a prejedal sa, keď obetuje veľa času, energie a peňazí na reprodukciu svojej fyzickej existencie, zostane mu ich málo na luxus."