"Napriek tomu, že dosahujú v škole lepšie výsledky a na trh práce vstupuje viac žien s vysokoškolským vzdelaním, naďalej pretrváva v Európskej únii 15-percentný rozdiel v ich odmeňovaní v porovnaní s mužmi. Je to absurdná situácia. Treba ju zmeniť," hovorí eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti, Vladimír Špidla. Európska komisia preto zverejnila - Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov na roky 2006 - 2010. Uvádza sa v ňom, akými spôsobmi môže únia tieto rozdiely zmenšiť.
Rok rovnosti
Rok 2007 vyhlásila komisia za Európsky rok rovnosti príležitostí. Cieľom jej plánu je analyzovať príčiny. Za hlavný problém komisia považuje, že "ženy viac pracujú na čiastočný úväzok a majú častejšie prestávky v zamestnaní. Menej sa objavujú aj na manažérskych postoch a pri svojom kariérnom postupe narážajú na viac prekážok".
"Keď som prišla do parlamentu, bola som prekvapená, ako sa ženy v únii sťažujú na úroveň rovnosti príležitostí. Sú štáty, ktoré sú výnimkou, napríklad Francúzsko a severské štáty. Ostatné sa však od Slovenska veľmi neodlišujú. V niektorých prípadoch sme v tejto problematike dokonca pred nimi," povedala europoslankyňa výboru pre práva žien a rovnosť príležitostí Anna Záborská.
Viac ako 15 percent
Mzdové rozdiely mužov a žien na Slovensku prevyšujú zistený priemer Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu vývoja štruktúry a diferenciácie miezd v rokoch 1997 - 2006, ktorý nedávno vykonal Štatistický úrad. Ivan Chrapa, riaditeľ odboru štatistiky práce a miezd, označil rozdiely pokiaľ ide o rodovú príslušnosť za najmarkantnejšie. "Podľa výsledkov nepresahuje priemerný príjem žien ani tri štvrtiny príjmu mužov a navyše sa tento rozdiel dlhodobo zvyšuje. Len v poslednom roku skúmaného obdobia vzrástol o 27 percent." O niečo horšie ako muži sú na tom ženy aj z pohľadu zamestnanosti. Podľa informácie Ústredia práce evidovali jeho úrady na konci júna o 16-tisíc žien viac.
Čo urobí ministerstvo
Ministerstvo práce navrhuje zriadiť Radu vlády pre rodovú rovnosť. Predsedníčkou tohto orgánu by mala byť ministerka práce Viera Tomanová. Svoju činnosť by mohla začať už v októbri tohto roka. "Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj sa s pomocou jej aktivít zvýši kvalita pracovných miest, možnosti flexibilných foriem práce, ústretovosť zamestnávateľov a budú eliminované diskriminačné prvky z trhu práce," zdôvodňuje rezort tento návrh. Náklady na zriadenie rady dosiahnu podľa ministerstva v prvom roku výšku približne 1,7 milióna korún. V ďalších obdobiach sa predpokladajú výdavky asi 5,5 milióna korún ročne.
"Ak už niečo zakladať, tak nezávisle od vlády. Nezávislosť takýchto orgánov je aj filozofiou Európskej únie. Podobne sme to mali už niekoľkokrát a vždy to bolo poplatné tej vláde, ktorá je práve pri moci," myslí si Záborská.