Súčasťou koncepcie daňovej reformy, ktorú minister financií Ivan Mikloš predkladá na štvrtkové rokovanie vlády, je i makroekonomický dosah koncepcie daňovej reformy v budúcom roku. Pri zohľadnení vplyvu regulovaných cien Národná banka Slovenska prognózuje vývoj inflácie na rok 2004 na úrovni 8,1 percenta. Takúto istú hodnotu odhaduje aj Inštitút finančnej politiky ministerstva financií.
Rezort predkladá dva scenáre dosahu daňovej reformy na slovenskú ekonomiku. Líšia sa predpokladom reakcie nominálnych miezd na rast inflácie, ktorá bude spôsobená zvýšením nepriamych daní. Miera prispôsobenia miezd na zmenu inflácie má totiž zásadný vplyv na dosah reformy na spotrebu domácností v budúcom roku. Prvý scenár predpokladá nulový rast miezd z titulu zvýšenia inflácie a miernejší rast osobného disponibilného dôchodku, a preto negatívnejší dosah na spotrebu domácností ako v druhom scenári.
Súkromná spotreba domácností klesne o 0,7 až 1,1 percenta. Pokles súkromnej spotreby domácností bude čiastočne kompenzovaný rastom investícií o 0,3 percenta. Pokles agregátneho dopytu sa má vyrovnať poklesom dovozu. Preto oba scenáre rátajú s nulovým dosahom reformy na ekonomický rast a miernym zlepšením obchodnej bilancie Slovenska v stálych cenách. Daňová reforma by podľa predpokladov nemala mať v budúcom roku vplyv na zamestnanosť.
V strednodobom a dlhodobom horizonte zníženie dane z príjmov by malo podporiť investičnú činnosť, prilákať zahraničných investorov a tým zvýšiť produkčnú schopnosť ekonomiky s pozitívnym dosahom na ekonomický rast a rast zamestnanosti. Podobný vplyv na motiváciu pracovnej sily a ekonomický rast by malo priniesť zníženie daňového zaťaženia a progresivity zdanenia miezd. V tomto zmysle bude mať daňová reforma v strednodobom horizonte pozitívny dosah na ekonomiku.