Naprieč Európou, Severnou Amerikou či východnou Áziou prijímajú razantné plány na znižovanie emisií výfukových plynov. Napríklad Európska únia sa zaviazala, že do konca aktuálnej dekády zníži emisie skleníkových plynov aspoň o 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Ambicióznym plánom EÚ je takisto dosiahnutie takzvanej klimatickej alebo uhlíkovej neutrality do polovice tohto storočia. V praxi ide o zaistenie rovnováhy medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov.
Týmto cieľom prispôsobujú svoju legislatívu týkajúcu sa životného prostredia aj jednotlivé členské krajiny Únie vrátane Slovenska. Zatvárajú uhoľné bane, podporujú prechod dopravy z vozidiel s motormi poháňanými fosílnymi palivami na elektromobily či autá s inými alternatívnymi druhmi energie, stavajú veterné parky a solárne elektrárne. Podobný postup zvolili po januárovom odchode prezidenta Donalda Trumpa, ktorý zľahčoval význam klimatických zmien, aj Spojené štáty. Pod vedením nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena sa vrátili k Parížskemu dohovoru o zmene klímy a začali sa viac orientovať na čisté formy energie.