Die Welt
Strašné teroristické útoky v Istanbule zasiahli nášho partnera v NATO - Turecko. Bol to útok proti celému Západu. Namiesto synagóg v Istanbule mohli bomby zasiahnuť aj Nemecko a konzuláty v Mníchove a Hamburgu. Cieľom teroristov z Al-Kajdy je politická destabilizácia Turecka. Sú proti ich priateľstvu s Izraelom, proti západnej orientácii Turecka. Bomby mierili na sekulárny štát a jeho model oddelenia štátu od cirkvi. Mali vyhodiť do vzduchu cestu Turecka do Európskej únie. To si žiada dôraznú odpoveď Západu. Jasný signál politickej solidarity s Tureckom: Zasiahli vás preto, lebo stojíte na strane Západu, teraz stojíme my na vašej strane. Postoj Nemecka a Európanov k vstupu Turecka do EÚ dostal zrazu zvláštny zmysel. Kto je proti ich členstvu v EÚ z princípu, nahráva do karát teroristom. Sú to oni, ktorí sú proti integrácii moslimskej krajiny do Európy. (Turecko patrí do Európy, Ruprecht Polenz, 25.11.)
The Times
Politici teraz tvrdia, že k rozšíreniu EÚ by mohlo dôjsť aj na základe už existujúcej zmluvy z Nice. To je úžasný obrat. Tí, ktorí spochybňovali návrh európskej ústavy, neustále dostávali od britskej vlády odpoveď, že ústava je absolútne kľúčová, ak sa únia chce vyhnúť po rozšírení na 25 členov úplnej paralýze. V skutočnosti mala nová ústava slúžiť dvom základným cieľom. Po prvé, poskytnúť viac moci väčším štátom, aby mali prevahu nad malými, a po druhé, zredukovať počet oblastí, v ktorých by národné štáty mohli uplatniť svoje veto. Moc pre veľké štáty bola vždy prioritou Francúzska, ktoré sa obáva, že rozšírenie únie rozdrobí jeho vplyv, a Nemecka, ktoré zistilo, že väčšina Východoeurópanov sa s ním nezhodne na mnohých témach, od Iraku cez Ameriku až po ekonomické reformy. Jedným z kľúčových bodov súčasného vyjednávania je otázka systému hlasovania, tzv. dvojitá väčšina. Ak teraz vychádza najavo, že je možné rozšíriť EÚ bez toho, aby sme museli mať európsku ústavu, potom je jasné, že únia neprestane fungovať. (Mais non, editorial, 25. 11.)