Svetové zásoby ropy a zemného plynu by mali vydržať ešte asi 40 rokov, čo je pre civilizáciu, ktorá je od týchto surovín závislá, veľmi krátky čas. Hlboko vnútri zeme sa však možno skrývajú doteraz neobjavené ložiská týchto životne dôležitých látok.
Americkí geofyzici totiž podľa časopisu Proceedings v pokusoch zistili, že prinajmenšom metán ako zložka zemného plynu vzniká aj v podmienkach, aké vládnu stovky kilometrov pod zemským povrchom. "Experimenty ukázali, že tvorba metánu je možná v obrovskej oblasti našej planéty," povedal Henry Scott z University of Indiana v South Bende.
Všetka ropa a zemný plyn sú podľa prevládajúceho názoru geológov organického pôvodu. Tieto suroviny vznikli rozkladom jednobunkových organizmov v priebehu miliónov rokov. Vedci sa dosiaľ nezhodli v názore, či existuje aj nebiologický zdroj ropy a zemného plynu. Ruskí geofyzici zastávali túto hypotézu od začiatku, no nepredložili žiadny dôkaz. Prišli s ním až teraz ich americkí kolegovia, ktorí vo vysokotlakovom diamantovom razidlovom lise vystavili vzorky zmesi oxidu železnatého, vápenca a vody podmienkam, aké vládnu v zemskom plášti v hĺbke 150 -- 200 kilometrov. Pod tlakom päť až sedem gigapascalov (50 000- až 70 000-násobok normálneho atmosférického tlaku) sa vzorky zahriali na teplotu 500 -- 1 500 stupňov Celzia.
Uhlík z vápenca sa naozaj zlúčil s vodíkom z vody, pričom tento proces prebiehal najefektívnejšie pri teplotách od 500 do 1 000 stupňov. Zlúčenina bola navyše v takýchto náročných podmienkach veľmi stabilná. Vnútri zeme by mohla vydržať milióny rokov a možno by tam z nej vznikali aj komplexnejšie molekuly.
"Základné suroviny a vhodné podmienky nájdeme na mnohých miestach zemského plášťa," zdôraznil Henry Scott. Ako príklad uviedol subdukčné zóny, kde sa platne zemskej kôry ponárajú hlboko do plášťa a transportujú so sebou vápenec a vodu. Aké množstvo metánu môže týmto spôsobom vzniknúť, sa zatiaľ podľa Scotta nedá povedať. Takisto treba zistiť, či a kde sa dá metán z takýchto hĺbok ťažiť efektívnym spôsobom.
StoryEditor