Opatrenie MPSVaR
V Zbierke zákonov SR vyšlo dňa 28. júna 2002 opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR č. 340/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška percenta za obdobie, za ktoré sa bude upravovať náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
-- MPSVaR podľa § 1 ods. 2 zákona č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu zárobku ustanovuje: Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktorá patrí zamestnancovi podľa osobitných predpisov, sa podľa § 1 ods. 1 písm. g) zákona zvyšuje o 8,2 % za rok 2001. Takto upravená náhrada patrí od 1. júla 2002.

Dohody a nový zákonník práce
Pri nových dohodách o pracovnej činnosti:
1. Čo s dôchodcami, bude sa im krátiť dôchodok?
2. Čo s odvodmi do fondov?
3. Aké sú max. odpracované hodiny? Treba potvrdenia o hlavnom pracovnom pomere?
4. Platia staré dohody (DOVP, DOPČ) do konca roka 2002, aj keď boli uzatvorené pred 1. 4. 2002?
-- 1. Výkon činnosti na základe dohody o pracovnej činnosti nie je dôvodom pre krátenie dôchodku.
2. Pri dohode o pracovnej činnosti, pokiaľ ide o poisťovací systém sú dve možnosti. Prvá možnosť je, že dohoda o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov a druhá možnosť, že dohoda túto účasť nezakladá. Táto skutočnosť má dopad na platenie, resp. neplatenie poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V prípade, že dohoda o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, pre zamestnanca ako aj pre zamestnávateľa vyplýva povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V opačnom prípade, t. j., ak dohoda nezakladá účasť na nemocenskom poistení ani jeden z týchto subjektov nie je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Podľa vyhlášky č. 165/1979 Zb. dohoda o pracovnej činnosti vtedy zakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, ak zamestnanec na dohodu:
* nie je poistený (zabezpečený) už z dôvodov inej činnosti -- s výnimkou poistenia z inej dohody o pracovnej činnosti,
* nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok,
* dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní za sebou idúcich a
zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Sk mesačne.
Iná situácia je pokiaľ ide o platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti, resp. príspevku do garančného fondu. Na tieto účely sa totiž nevyžaduje účasť ne nemocenskom poistení zamestnancov. To znamená, že bez ohľadu na to, či dohoda o pracovnej činnosti zakladá alebo nezakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, platí zamestnanec ako aj zamestnávateľ príspevok na poistenie v nezamestnanosti, resp. príspevok do garančného fondu.
3. Pokiaľ ide o dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nový Zákonník práce v pôvodnom znení dohodu o pracovnej činnosti nepoznal, avšak podľa § 252 ods. 2 pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti uzatvorenou pred 1. aprílom 2002 sa mal spravovať pracovnoprávnymi predpismi platnými do 31. marca 2002 a mal sa skončiť najneskôr 31. decembra 2002. Toto ustanovenie bolo zrušené novelou Zákonníka práce, ktorý aj po 1. apríli 2002 pozná dohodu o pracovnej činnosti, ktorá musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozsah pracovného úväzku je taxatívne určený aj pri dohode o pracovnej činnosti. Zákonník práce v danom prípade požaduje maximálne polovicu určeného týždenného pracovného času, nakoľko na základe dohody o pracovnej činnosti nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času. Do tohto rozsahu sa pritom nezapočítava čas prípadnej pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena a pracovná pohotovosť doma. Dodržiavanie dojednaného a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za obdobie 12 mesiacov.
4. Dohoda o vykonaní práce ako aj dohoda o pracovnej činnosti aj keď bola uzatvorená pred 1. aprílom 2002 platí aj po nadobudnutí účinnosti nového Zákonníka práce. V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že pri dohode o vykonaní práce sa do maximálneho počtu hodín (300) v kalendárnom roku započítava aj počet hodín na dohodu o vykonaní práce pred 1. aprílom 2002. Z uvedeného vyplýva, že počet hodín zamestnanca na dohodu o vykonaní práce k tomu istému zamestnávateľovi v roku 2002 nemôže presiahnuť 300 hodín.