Medzi prácami, z ktorých niektoré neboli dosiaľ nikde vystavované, nájdeme vizuálne umenie, architektúru, film, literatúru, hudbu aj módu. Expozícia sa sústreďuje na najvýznamnejšie roky hnutia, teda obdobie od roku 1909 do roku 1918, keď futurizmus kulminoval, a predstavuje najdôležitejšie a najkvalitnejšie práce futuristov.
Taliansky básnik Fillipo Tommaso Marinetti vydal 20. februára 1909 v parížskom denníku Le Figaro známy Futuristický manifest, kde požaduje obnovenie spoločnosti zodpovedajúce zmeneným životným podmienkam začiatku 20. storočia. Práve on pomenoval celé hnutie, hoci uvažoval aj o dynamizme alebo eklekticizme. Futurizmus sa programovo odvrátil od minulosti a dovtedajšieho vývoja meštianskej spoločnosti a jeho umenia. Severné Taliansko v okolí Milána, kde futurizmus vznikol, vtedy prežívalo veľkú industriálnu zmenu, čo sa odrazilo v hlbokom obdive k technickej civilizácii. Futurizmus odmietal mocenské postavenie katolíckej cirkvi, v umení brojil proti stagnácii. Inšpirovaný technickou civilizáciou vyzdvihoval predovšetkým javy ako rýchlosť, priebeh časových a priestorových dejov, technické tvary strojov a pod. Ústrednú tému vyjadrovali motívy pohybujúcich sa ľudí, vecí, strojov, lietadiel, vlakov či automobilov. "My chceme zdôrazňovať útočný pohyb, horúčkovitú nespavosť, poklus, salto mortale, facku a úder päsťou," píše Marinetti vo svojom prvom manifeste. Známy je názor, podľa ktorého je "revúce pretekárske auto, ktorého motor pripomína bubnovú paľbu, krajšie než Niké Samotrhrácka".
"Bombardujeme akadémie"
Akákoľvek výstava futuristov v sebe nesie istý paradox, pre smer bol príznačný ikonoklazmus, opakovane vyhlasovaný názor o potrebe ničiť galérie, múzeá a umelecké akadémie považované za cintoríny umenia, ako sa v manifeste Bombardujeme akadémie vyjadril E. Prampolini. Marinetti túto myšlienku už niekoľko rokov pred ním formuloval v desiatom bode manifestu, podľa ktorého "chceme zničiť múzeá, knižnice a akadémie všetkého druhu, chceme bojovať proti moralizovaniu, feminizmu a proti každej oportunistickej alebo prospechárskej zbabelosti". Napriek takýmto silným rečiam sami organizovali svoje výstavy, čo pripomína anarchistov, ktorí tiež odmietajú akékoľvek organizovanie sa, ale zároveň musia pripustiť jeho nevyhnutnosť, ak chcú presadzovať svoju myšlienku. Na aktuálnej viedenskej výstave nechýba tzv. silná päťka futurizmu, ktorá obklopovala Marinettiho: Umberto Boccioni, Giacomo Balla, Carlo Carra, Gino Severini a Luigi Russolo. Za všetko hovoria už názvy ich diel ako Dynamizmus cyklistu, Modrá tanečnica, Kôň a jazdec či Jedinečné tvary priestorovej kontinuity.
"Vojna -- jediná hygiena sveta"
Marinetti bol šikovný spisovateľ a majster propagandy. Ako hlása v prvom manifeste, krása je len v boji, dielo, ktoré nemá agresívny charakter, nemôže byť majstrovské. "Chceme oslavovať vojnu -- túto jedinú hygienu sveta -- militarizmus, vlastenectvo, ničivú činnosť tých, ktorí prinášajú slobodu, krásne idey, pre ktoré stojí za to zomrieť, a pohŕdanie ženou." Hygienickým účinkom vojny venoval o deväť rokov neskôr, keď malo ľudstvo práve za sebou prvú svetovú vojnu, zvláštny manifest, kde vyjadril svoj nacionalizmus a obdiv k ničivej vojne. Logickým vývojom dospel až k svojim dôverným kontaktom s talianskymi fašistami, hnedý tieň na futuristické hnutie vrhol aj veľký Duce. Mussolini si od futuristov privlastnil základy nacionalizmu a glorifikáciu vojny, čo sa stalo jedným z dôvodov kritického pohľadu na futurizmus ako umeleckú avantgardu.
V ohnisku záujmu dnešného priemyselného človeka už nestoja ľudia, príroda a živé štruktúry, ale je čoraz viac priťahovaný mechanickými, neživými umelými predmetmi, píše Erich Fromm vo svoje knihe Anatómia ľudskej deštruktivity. Futurizmus je v nej súčasťou kapitoly venovanej nekrofílii a zbožňovaniu techniky. Nápadná súvislosť medzi deštruktivitou a zbožštením techniky našla podľa neho presvedčivý výraz práve u Marinettiho, zakladateľa a vodcu talianskeho futurizmu a celoživotného fašistu. Jeho prvý Futuristický manifest hlása ideály, ktoré sa neskôr úplne uskutočnili v nacionálnom socializme a v metódach vedenia vojny. Jeho mimoriadna citlivosť umelca spôsobila, že dokázal dať výraz mocnej tendencii, ktorá bola vtedy sotva rozpoznateľná, konštatuje Fromm. V jeho manifeste nachádza podstatné prvky nekrofílie, akými je vyzývanie rýchlosti a strojov, poéziu ako prostriedok na útok, glorifikáciu vojny, ničenie kultúry, nenávisť k ženám, lokomotívy a lietadlá ako živé sily. "O Marinettim sa hovorí, že bol revolucionár, že skoncoval s minulosťou, že otvoril brány vízii nového sveta Nietzscheho nadčloveka a že bol spolu s Picassom a Apollinairom jednou z najdôležitejších síl moderného umenia. Namietol by som, že jeho revolučné idey ho stavajú do blízkosti Mussoliniho a ešte bližšie k Hitlerovi. Nacizmus charakterizuje presne táto zmes rétorických proklamácií revolúcie, zbožštenie techniky a deštruktivity."
|
Giacomo Balla, Auto in Fahrt, 1913. Reprodukcia Kunstforum |