Za prekvapujúcim rozhodnutím ruskej ropnej spoločnosti Sibneft pozastaviť už jasnú fúziu s Yukosom, čím by vznikla najväčšia ropná spoločnosť v Rusku a štvrtá na svete, je podľa väčšiny analytikov tlak politikov, ktorí chcú potrestať bývalého šéfa za politické aktivity. Michail Chodorkovskij je totiž od konca októbra vo väzbe za podvod a daňové úniky a len koncom minulého týždňa prokuratúra rozšírila žalobu o ďalší bod, tentoraz o krádež 2,8 mil. USD v prípade predaja produktov severoruskej spoločnosti Apatit. Okrem toho uskutočnila ďalšiu raziu vo firme, a to v prevádzkovom ústredí spoločnosti Yukos-Moskva, kde zabavila nové dokumenty. Verziu politického tlaku do veľkej miery potvrdzuje informácia britského The Sunday Telegraph, ktorý včera uviedol, že šéf Sibneftu do jeho spojenia s Yukosom a konkurenčný oligarcha Chodorkovského Roman Abramovič sa pred rozhodnutím spoločnosti stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. Okrem toho minister hospodárstva German Gref krátko po piatkovej informácii Sibneftu uviedol, že prípadný úplný pád fúzie by Rusku iba prospel. Naopak, premiér Michail Kasjanov odmietol politické zasahovanie vlády do fúzie ako takej a uviedol, že išlo len o rozhodnutie akcionárov. Podľa hlavného akcionára Yukosu Leonida Nevzlina sú však za pozastavením fúzie jednoznačne politické tlaky.
Podľa iných analytikov sa však Sibneft mohol rozhodnúť pre tento krok jednoducho pre komerčné dôvody. Sibneft totiž pôvodne trval na kontrole novej spoločnosti, s čím väčší Yukos odmietal súhlasiť. Zatknutie Chodorkovského mohlo prísť pôvodne Abramovičovi vhod, no na kľúčové miesta sa dostali opäť ľudia z Yukosu a ani tí neboli ochotní "sibnefťanov" pustiť ku kormidlu. Pozastavenie fúzie by tak mohlo dať Abramovičovi šancu na prípadné opätovné prepracovanie podmienok fúzie. Úplné zrušenie celej fúzie by totiž samotnému Abramovičovi až tak neprospelo. Ako totiž uviedla Julia Latyninová z Moscow Times, práve on by získal maximum z prevzatia kontroly nad novou firmou, keďže vlastní najväčšiu časť z nezmrazených akcií Yukosu. Na túto možnosť poukazuje správanie prezidenta, ktorý nedávne zmrazenie Chodorkovského podielu v Yukose privítal, čím sa otvára cesta Abramovičovi, no zároveň odsúdil pokus ministra prírodných zdrojov Vitalija Arťuchova odobrať Yukosu licencie na ťažbu ropy, čo by zasa Abramoviča ako vlastníka nezmrazených akcií poškodilo. Navyše, prokuratúra, ktorá najskôr spustila megaakciu Yukos na návrh poslanca Judina, návrh toho istého poslanca začať vyšetrovať aj Sibneft zamietla.
Nebude to pritom prvý raz, čo Abramovič vyťažil z ťažkostí svojich konkurentov. Takto založil aj Russian Aluminium. Keď v roku 1999 oligarcha Oleg Deripaska, energetický koncern UES a Alfa Bank Michaila Fridmana ovládli tri hlinikárne, plánovali ich vytunelovanie a následný bankrot, vedenia hlinikární v poslednej chvíli predali akcie Abramovičovi. Vlastník futbalového klubu Chelsea Londýn hral úlohu bieleho koňa aj pri privatizácii Slavneftu a je možné, že zohrá svoju rolu aj v prípade YukosSibneft.
Medzitým sa situácia začala komplikovať aj pre najväčšiu plynárenskú spoločnosť Gazprom. Ruské ministerstvo daní koncom minulého týždňa informovalo, že plánuje začať vyšetrovanie proti koncernu, či zaplatil štátu adekvátnu daň zo zisku za rekordný 1. polrok 2003. Ako uviedol predstaviteľ ministerstva, napriek rekordným ziskom za prvých šesť mesiacov zaplatil Gazprom daň zo zisku len do výšky 2 mld. rubľov (60 mil. USD), čo je "veľmi nízka suma". Podobne ako v prípade iných energetických spoločností, aj Gazprom využíval možnosti v rámci daňových zákonov, ktoré mu umožňujú rýchlejšie odpisovanie aktív, hlavne rozvodných sietí. Podľa analytikov tak spoločnosť môže ročne ušetriť na daniach štátu do 1,5 mld. USD. Gazprom však uvádza, že do štátnej pokladnice zaplatil za prvý polrok tohto roka 13,22 mld. rubľov, čo je 10,7 % z hrubého zisku, a to podľa ruských účtovných štandardov. Na porovnanie - za 1. polrok 2002 zaplatil Gazprom štátu 9,04 mld. rubľov, čo bolo 36 % z vtedajšieho hrubého zisku.
Kauza Yukos je síce považovaná za tvrdý predvolebný boj medzi ruskou oligarchiou a vládou, no keď ruskí občania pôjdu 7. decembra k volebným urnám, môžu prekvapene zistiť, že neprišli podporiť iba politikov, ale s nimi aj nenávidených predstaviteľov oligarchie. Samotný Yukos má svojich kandidátov prakticky na kandidátkach všetkých politických strán vrátane komunistov, Javlinského strany Jabloko, ale aj strany Jednotné Rusko prezidenta Putina. Väčšinou ide o vysokopostavených zamestnancov alebo vplyvných akcionárov Yukosu. Táto firma však nie je jediná. Rovnako postupujú aj ďalšie veľké spoločnosti, medzi nimi LUKoil či TNK, ktorá nedávno sfúzovala s British Petroleum.
StoryEditor
Vývoj v Yukose hrá do karát Romanovi Abramovičovi
Za prekvapujúcim rozhodnutím ruskej ropnej spoločnosti Sibneft pozastaviť už jasnú fúziu s Yukosom, čím by vznikla najväčšia ropná spoločnosť v Rusku a štvrtá na svete, je podľa väčšiny analytikov tlak politikov, ktorí chcú potrestať bývalého šéfa za politické aktivity. Verziu politického tlaku do veľkej miery potvrdzuje informácia britského The Sunday Telegraph, ktorý uviedol, že oligarcha Roman Abramovič sa pred rozhodnutím spoločnosti stretol s prezidentom Vladimirom Putinom.