Jednou z príčin priateľskej atmosféry počas historickej návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina vo Veľkej Británii je aj veľký záujem obidvoch krajín o dodávky ruského zemného plynu na Britské ostrovy. To dokazuje aj podpísanie dohôd, ktoré znamenajú najväčšie upevnenie hospodárskych vzťahov medzi Ruskom a západnou Európou za posledných vyše 100 rokov. Vtedy ruský cár Nikolaj podpísal s Rothschildovcami dohodu o financovaní investícií v Rusku.
Jednu z kľúčových dohôd, ktorá predstavuje najväčšiu investíciu do ruského energetického sektora v postsovietskej ére, podpísali včera v Londýne na konferencii o energetike britská spoločnosť British Petroleum (BP) a ruská TNK. Na jej základe BP získa 50-percentný podiel v TNK za 6,75 mld. USD. Pôvodná suma bola znížená približne o 600 mil. USD potom, čo firme TNK vzrástol dlh nedávnou kúpou 50 % akcií konkurenčnej firmy Slavneft. Ako vedenie BP uviedlo, predpokladá, že dohodu s TNK ukončia do konca leta, pričom súčasťou rokovaní je aj zahrnutie Slavneftu do celého projektu.
Alternatíva Blízkemu východu
Ruský trh je kľúčovým v rámci expanzívnej stratégie BP, nakoľko práve vďaka nemu sa dostane k novým rozsiahlym ložiskám ropy. Podľa agentúry Reuters krok BP, ako aj investície vo výške 10 mld. USD zo strany konkurenčnej spoločnosti Royal Dutch/Shell do produkcie kondenzovaného zemného plynu na Sachaline, potvrdzujú rastúcu dôveru zahraničných investorov v ruské ekonomické reformy. Zároveň však poukazujú aj na rastúci smäd západných štátov po ruskej rope a zemnom plyne v čase neistoty dodávok zo strany Blízkeho východu. Zmluvným partnerom Shellu je spoločnosť Gazprom, ktorá v týchto dňoch zároveň oznámila, že za rok 2003 predpokladá 4-násobné zvýšenie zisku. Celkový čistý zisk Gazpromu by mal dosiahnuť okolo 200 mld. rubľov (6,6 mld. USD) oproti 53,5 mld. rubľov vlani.
Okrem dohôd medzi firmami Rusko a Veľká Británia podpísali aj memorandum o porozumení s cieľom spolupracovať na výstavbe plynovodu popod Baltické more, ktorý bude prepravovať plyn z Ruska cez západnú Európu do Veľkej Británie. Pre Londýn je príčina jednoznačná. Ako uvádza tzv. Biela kniha energetiky, do roku 2006 sa Británia stane čistým dovozcom plynu a do roku 2010 aj ropy. Ako uviedol V. Putin, BP a Shell "sú pripravené investovať 17 mld. USD, čo poukazuje na pozitívne trendy v ruskom investičnom prostredí". Na bankete vo finančnom centre City označil Rusko za krajinu nových možností a miestnych podnikateľov ubezpečil, že sa usiluje presadiť reformy, ktoré by ruskú ekonomiku posunuli bližšie k západoeurópskej.
Obava zo závislosti
S veľkou orientáciou Británie na ruský energetický trh, najmä na plynárenský, však nie všetci súhlasia. Bývalý britský minister energetiky Brian Wilson uviedol, že do roku 2020 sa bude zemný plyn podieľať na výrobe až 70 % britskej elektrickej energie, pričom 90 % plynu bude z dovozu. Podľa neho sa krajina nesmie takto orientovať na jeden zdroj energie a už vôbec nie na jednu krajinu ako dodávateľa. "Rusko musí byť jedným z dodávateľov, určite však nie jediným," uviedol B. Wilson. Za ďalšie alternatívne zdroje pokladá Nórsko, Alžírsko, Venezuelu, Katar a Trinidad a Tobago. Biela kniha energetiky síce vylučuje do budúcnosti ako jeden zo zdrojov energie jadro, B. Wilson však predpokladá, že jadrová energia sa bude musieť vrátiť do centra pozornosti. Jeho obavy však nezdieľa analytik na trhu so zemným plynom William Powell zo spoločnosti Platts Global Energy. On pre zmenu odhaduje, že Rusko by mohlo potrebu zemného plynu Britániou vykrývať z 20 % a tejto veľkej krajiny ako hlavného exportéra plynu sa neobáva. Poukázal pritom na Francúzsko a Nemecko, ktoré dovážajú plyn z Ruska už dlhé roky, a to bez akýchkoľvek problémov.