Česká koaličná vláda pod vedením sociálneho demokrata Vladimíra Špidlu nastupovala v lete do úradu s vedomím veľkého rizika -- v 200-člennej Poslaneckej snemovni totiž koalícia ČSSD, KDU-ČSL a US-DEU disponuje iba tesnou väčšinou 101 hlasov. Čiže na zablokovanie vládnych návrhov v parlamente stačí, ak jeden z poslancov vládnych strán bude absentovať alebo bude hlasovať proti. V prípade koalície silnej ľavicovej strany (ČSSD), stredo-ľavého subjektu (KDU-ČSL) a pravicovej strany (US-DEU) je také niečo viac než pravdepodobné. Na krízu nebolo treba dlho čakať.
Pri schvaľovaní daňových zákonov, ktorými chce vláda pokryť nápravu škôd spôsobených povodňami, nezdvihla v piatok ruku unionistka Hana Marvanová. Takýto postoj poslankyne Marvanovej sa dal očakávať -- už dlhšie dávala najavo, že ako pravicová politička nemieni podporiť návrhy sociálnych demokratov, ktoré budú v rozpore s jej presvedčením. A to aj za cenu rizika, že sa tak postaví proti vlastnej vláde a znepriatelí si svojich kolegov zo strany. Ďalšie zvyšovanie daní, najmä v prípade osôb s nadštandardnými príjmami, ktoré navrhovala vláda, boli pre Marvanovú neprijateľné. "Nemohla som predsa hlasovať za niečo, s čím nesúhlasím," povedala.
US-DEU vyzvala podpredsedníčku parlamentu, aby sa vzdala poslaneckého kresla. "Nebolo by dobré, aby vláda bola rukojemníkom jednej nevypočítateľnej ženy," vyhlásil úradujúci šéf unionistov Ivan Pilip. Hoci Marvanová následne rezignovala na post podpredsedníčky snemovne, svojho poslaneckého kresla sa odmieta vzdať. Zároveň však vyjadrila vôľu zotrvať v poslaneckom klube US-DEU. V prípade, že by z neho vystúpila, unionisti by nemali desať zástupcov potrebných na vytvorenie poslaneckého klubu. Tým by tiež stratili možnosť naďalej sa podieľať na vláde. Pre unionistov tak nastala zložitá situácia -- Marvanovú nemajú ako donútiť na odchod z parlamentu. V tom prípade však zároveň potrebujú, aby zostala v ich poslaneckom klube. Nechcená poslankyňa sa tak paradoxne stala potrebnou pre zotrvanie US-DEU vo vláde.
Možno teda ešte hovoriť, že postavenie Marvanovej sa oslabilo? Alebo len jednoducho ukázala, že pravicová US-DEU nemá čo hľadať vo vláde spolu so sociálnymi demokratmi? Marvanová, ktorú jej stranícki kolegovia označili za "fanatičku", sa tak stala symbolom nezlučiteľnosti pravicových a ľavicových ekonomických ideí. Svoju nekompromisnosť, ťažko zlučiteľnú s politickou realitou, dala najavo už pri zostavovaní vlády. Na protest proti vstupu US-DEU do vlády s ČSSD Marvanová rezignovala na funkciu predsedníčky unionistov. Pri piatkovom hlasovaní však svojím postojom už priamo poškodila stranu, ktorej hrozí odchod z vlády, minimálne sa oslabí jej pozícia v kabinete. Navyše, pravičiarka Marvanová donútila svojím postojom premiéra Špidlu hľadať pomoc inde. Pri rozhodujúcich hlasovaniach, keď sa ČSSD nebude môcť stopercentne spoľahnúť na svojich koaličných partnerov, bude hľadať podporu u opozičných komunistov. A to určite nebude zadarmo. Šéf KSČM Miloslav Ransdorf pre denník Mladá fronta Dnes povedal, že výmenou za podporu vlády budú chcieť komunisti "vplyv na niektorých kľúčových ministerstvách". Aké dôsledky bude mať takáto úplná "legalizácia" komunistov pre politickú klímu v Českej republike, ťažko odhadnúť.
Avšak nielen účasť pravicovej US-DEU vo vládnej koalícii a nevypočítateľnosť jednej poslankyne ohrozujú stabilitu Špidlovej vlády. Kabinetu totiž pri väčšine hlasovaní chýba a bude chýbať ešte jeden hlas. Poslanec ČSSD Jan Kavan v súčasnosti predsedá Valnému zhromaždeniu OSN v New Yorku, a tak nemôže byť v Prahe na každom rokovaní parlamentu. Dokonca ani na všetkých významnejších. Čiže Špidla si musí urobiť poriadok aj vo vlastných radoch. Doterajšie riešenie, že komunisti ústretovo pri hlasovaní nasadili tiež o jedného poslanca menej, nemôže trvať donekonečna. Ako sa chce premiér zbaviť nepohodlnej poslankyne, musí tiež odstrániť vlastného "absentéra" a pohľadať za neho poslušného náhradníka.
Po prekonaní tejto vládnej krízy, z ktorej odíde pravdepodobne US-DEU so stratou jedného z troch ministrov, vyplýva pre premiéra Špidlu jeden neveselý dôsledok -- ak chce prežiť jeho vláda celé štyri roky, musí KSČM chtiac-nechtiac pootvoriť dvere do veľkej politiky.