Starostu Šarbova, malej obce na východnom Slovensku, nebolo jednoduché zohnať -- telefón vyzváňal zbytočne. "Keď zavoláte znova o pol hodiny, tak mu poviem, aby išiel na 'emenvé`," povedala nám do telefónu jedna z dvoch obyvateliek Šarbova, ktoré majú zavedený telefón.
Keď sa však hlasovalo o vstupe Slovenska do Európskej únie, zišli sa všetci obyvatelia obce -- hlasovať a strážiť priebeh hlasovania vo volebnej komisii. Z celej republiky bola iba v Šarbove účasť voličov na euroreferende stopercentná. Nečudo, celá dedina má dvanásť obyvateľov.
Historické paradoxy zabudnutých dedín -- ľudí, ktorí sa už nevládzu a nechcú odsťahovať, hoci sa im žije čoraz ťažšie, a ktorí cítia zodpovednosť za budúcnosť krajiny, ktorá na nich zabudla.
Šarbov. Písal sa rok 1618. Pol tucta mužov zápasilo s lesom o kúsok pôdy pre novú usadlosť. Netušili, že neprejde ani štyristo rokov, a ich obec bude stáť na prahu zániku. Fiktívny začiatok historického románu? Bohužiaľ, nie. Je to skutočný príbeh Šarbova, ktorý leží na úpätí Nízkych Beskýd, pätnásť kilometrov severovýchodne od Svidníka. V období jeho najväčšieho rozkvetu tu stál kaštieľ, huta, v ktorej sa vyrábalo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.