Svoje elitné vzdelávacie inštitúcie mal už staroveký svet. V dejepise sme sa učili o tvrdej sparťanskej výchove. Ale nielen v Európe bol známy takýto tvrdý prístup a cesta k spoločenskej prestíži a elite.
Aztécka spoločnosť pred dobytím Mexika Španielmi bola rozdelená na dve spoločenské vrstvy -- šľachtu (pipiltin)
a neurodzených občanov (macehnaltin)
Táto podvojnosť sa uplatňovala aj v školstve. Každá skupina mala svoj typ povinnej školy pre svoju mládež. Škola bola povinná pre deti od 10 do 15 rokov. Pre chlapcov i dievčatá, aj keď školu navštevovali oddelene.
Deti Macehnaltin mali školu, kde sa učili spievať, tancovať, hrať na hudobné nástroje. Najdôležitejším vo výchove chlapcov bol však vojenský výcvik a príprava na vojnu.
Školy pre pipiltin mali exkluzívny charakter. Boli vždy priamo spojené s chrámom. Deti sa tu učili rétoriku, stratégiu, náboženstvo a vedenie vojny. Vzdelávali sa však aj v astronómii, astrológii, v čítaní a počítaní pomocou piktogramových kódexov. Dominantné boli kňazské a vojenské vedomosti.
Disciplína v týchto školách bola podobne ako v európskej Sparte veľmi prísna. Žiaci sa učili znášať utrpenie a bolesť, aby dosiahli majstrovstvo vo fyzickom a v psychickom sebaovládaní.
Učitelia na oboch týchto typoch škôl patrili do skupiny obyvateľov, ktorým sa hovorilo tlamatinima, čiže myslitelia alebo páni myslenia. Znamená to, že už v tomto období boli učitelia osobitnou sociálnou skupinou. Okrem výučby náboženstva na oboch typoch škôl sa zaoberali i tvorbou náboženských noriem a teologickými špekuláciami. Dúfajme, že naši dnešní učitelia nebudú takúto kvalifikáciu nikdy potrebovať.
StoryEditor