Nálada vnútri Európskej únie (EÚ) v uplynulom období rozširovaniu akosi nepriala. Objavovali sa pochybnosti o splnení stanoveného harmonogramu a čoraz viac sa spomínal odklad celého procesu rozšírenia. Nepochybne to má na svedomí nástup krajnej pravice v Európe, ktorá zožala úspech, keď využila strach európskych obyvateľov z imigrantov a následným rastom kriminality. Za tým všetkým sa odohrával v bruselskej centrále tvrdý boj o peniaze, keď sa členské krajiny únie nevedeli dohodnúť na priamych platbách pre farmárov z nových členských krajín.
Práve preto kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, s napätím očakávali, aký signál im európski lídri zo summitu v Seville vyšlú.
Šéfovia štátov a vlád členských krajín únie v Seville potvrdili odhodlanie ukončiť prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami do konca tohto roka, aby sa mohli zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu v júli 2004.
Inými slovami, únia len zopakovala to, čo už o procese rozširovania vieme. Kedy k nemu dôjde -- čo bolo posolstvom minuloročného summitu vo švédskom Göteborgu a ktorí uchádzači budú pravdepodobne tými šťastnými -- čo bolo posolstvom z decembrového summitu v bruselskom Laekene. Nenašiel sa teda dostatok politickej vôle a neuspela ani iniciatíva predsedajúceho Španielska o jasnejší záväzok a spresnenie prístupového procesu. Málo konkrétny scenár je pre úniu výhodný, pretože jej dáva dostatok manévrovacieho priestoru pre záverečnú etapu rokovaní s ohľadom na voľby v Nemecku alebo druhé referendum v Írsku o ratifikácii Zmluvy z Nice.
Pätnástka sa po malom naťahovaní v Seville napokon dohodla, že začiatkom novembra bude mať spoločnú pozíciu aj k dosiaľ nevyriešeným finančným aspektom rozšírenia, teda priamym poľnohospodárskym dotáciám a výške príspevkov nových členov do spoločného rozpočtu únie.
Scenár EÚ bude teda takýto: rozhodnutie o začatí poslednej fázy rozhovorov začiatkom novembra, ich uzavretie v decembri, podpis zmluvy o pristúpení na jar budúceho roku a vstup do únie po ukončení ratifikácie niekedy medzi 1. januárom až 1. júlom 2004. Tento harmonogram je však hmlistejší ako španielsky návrh, ktorý rátal s podpisom zmluvy do 31. marca 2003 a vyjadrením viery, že k vstupu nádejných kandidátov dôjde 1. januára 2004. A pre kandidátske krajiny to znamená, že im zostane len veľmi málo času, aby si vybojovali výhodnejšie podmienky, keďže s ukončením rokovaní sa ráta do decembrového summitu v Kodani.
Možno teda súhlasiť s názorom nemenovaného diplomata o tom, že Sevilla nebola žiadna veľká sláva. Na druhej strane to však mohlo byť aj horšie.
StoryEditor