Nevyhnutnosť stratégie rozvoja

V roku 2002 bol HDP na obyvateľa 23-tisíc a v SR 12-tisíc eur, takže výkonnosť SR predstavovala asi 50 percent výkonnosti EÚ.
Horizont odstránenia zaostávania SR za EÚ je neurčitý, i keď štátny rozpočet SR by mal zohľadňovať tento základný otvorený problém nášho vstupu do EÚ ako prioritu najvyššieho stupňa. Krátkozraká politická prax koalície to však nezohľadňuje, i keď by to bolo v záujme obyvateľov.
Zostavovanie rozpočtu je dnes poznačené koalično-politickým prístupom a všemožným získavaním mimokoaličných poslancov NR SR aj za podmienok, ktoré nemajú s významom štátneho rozpočtu SR nič spoločné.
Pre obyvateľov SR by bolo spravodlivejšie, keby sa kritériá priorít rozpočtu zrodili vo Výbore NR SR pre strategický rozvoj, ktorý zatiaľ neexistuje. Mohol by to byť interdisciplinárny, spoločensko-ekonomicky a národohospodársky vyvážený antilobistický orgán, ktorý by sa kritériami výberu priorít štátneho rozpočtu SR sústavne zaoberal. Dá sa očakávať, že kritériá priorít rozpočtu budú vychádzať zo vzorovej štruktúry výdavkov verejných financií EÚ. To sa nezaobíde bez porovnávania výkonnosti EÚ a SR prepočítane na ukazovateľ HDP na obyvateľa.
Podľa kritérií stanovených vo Výbore NR SR pre stratégiu by ministerstvo financií zostavilo návrh rozpočtu pre vládu, ktorá by ho po prerokovaní a korekciách predložila na schválenie NR SR. Podmienkou prijatia návrhu štátneho rozpočtu by bolo jeho schválenie 2/3 poslancov NR SR (teda aj časťou opozície, ak by koalícia nemala potrebný počet hlasov). Taký prístup by bolo možné považovať pre štátny rozpočet za objektívny a spravodlivý.
V takomto prípade by rozpočet odrážal súhlas zástupcov 2/3 obyvateľov, ktorí sú zdrojom verejných finančných prostriedkov štátu. Týmto by sa dosiahlo odpolitizovanie navrhovania a schvaľovania rozpočtu, ktorý by nadobudol objektívny spoločensko-ekonomický charakter. Takto by sa dosiahol súlad so stratégiou rozvoja SR, a teda aj súlad so záujmami obyvateľov štátu.
Voľba kritérií by sa mala odvíjať od skutočného stavu a vývojových tendencií v EÚ a aj od aktuálneho stavu a čiastkových cieľov SR. Z tohto hľadiska treba posúdiť najmä výdavky štátu na výskum a vývoj v percentách HDP i výkonnosť štátu v HDP na obyvateľa.
Tvorivý potenciál determinuje výkonnosť krajiny. Preto je nevyhnutné vytvárať podmienky na strategický spoločensko-ekonomický rozvoj SR a v predstihu riešiť rozsah a štruktúru výskumu a vývoja v štáte.
Hrozí, že absolútne zaostávanie za EÚ sa bude zvyšovať. Je to dané mimoriadne nízkou úrovňou výdavkov na výskum a vývoj -- 0,65 percenta HDP, pričom EÚ dosahovala v minulom desaťročí úroveň asi dve percentá HDP. Mimochodom, SR bola v tomto podiele na začiatku desaťročia asi na rovnakej úrovni ako EÚ. Márna je aj snaha EÚ dosiahnuť ekonomicky USA, ktoré už celé desaťročie majú výdavky na výskum a vývoj tri percentá HDP. Bez zmeny podmienok je nereálne, aby SR dostihlo úroveň EÚ a aby EÚ dostihlo USA.
Je žiaduce postupne realizovať najdôležitejšie kroky stratégie spoločensko-ekonomického rozvoja SR, ku ktorým patrí:
1. Ustanovenie Výboru NR SR pre strategický rozvoj (pre východiskový krok neexistujú žiadne prekážky).
2. Zriadenie Inštitútu pre rozvojové dokumenty -- roky ich dlhšie využívajú štáty EÚ s vysokou úrovňou HDP na obyvateľa (Belgicko, Francúzsko, Veľká Británia, Írsko) a z 10 nových členských štátov ich kratšie využíva Česko a Poľsko.
3. Zriadenie Inštitútu životnej úrovne a kvality života -- ide o hodnotenie prínosov spoločensko-ekonomického rozvoja SR obyvateľom, ktoré bude plniť kontrolnú funkciu pre korekciu strategických zámerov.
Stratégia spoločensko-ekonomického rozvoja SR je záležitosťou apolitickou, pretože sa týka záujmov všetkých obyvateľov štátu. Je rovnako dôležitá pre koalíciu i pre opozíciu a významom presahuje akékoľvek krátkodobé stranícko-politické záujmy.