Firmy sa obávajú finančných investorov, uprednostňujú banky

Skúsenosti fondov rizikového kapitálu zo Slovenska dokazujú, že príčinu zaostávania našej krajiny treba hľadať v prvom rade na strane dopytu. Napriek tomu, že mnohé firmy, hlavne malé a stredné podniky, sú podkapitalizované, naďalej uprednostňujú bankový úver. A to nielen preto, že cena akciového kapitálu je často vyššia, ale aj pre stratu časti kontroly nad svojou firmou, ktorá v prípade financovania rizikovým kapitálom prechádza na poskytovateľa financií.
Okrem toho slovenské firmy uprednostňujú spoluprácu so strategickým investorom, a nie finančným, a pretrváva opatrnosť pri vyhľadávaní finančného investora, ktorý prináša finančné zdroje a špecifický know-how, ale svoju investíciu chce po určitom čase, najčastejšie po troch až piatich rokoch, odpredať a zhodnotiť svoj finančný vklad. Slovenskí podnikatelia často nemajú dostatok informácií o výhodách a možnostiach financovania rizikovým kapitálom, ktorý je pritom často jediným východiskom, hlavne pre začínajúce podniky a tie, ktoré majú prevažne nehmotné aktíva a sú tak príliš rizikové pre komerčné banky. Šéfka Slovenskej asociácie rizikového kapitálu Iveta Griačová považuje za koreň problému práve tento konzervativizmus v zmýšľaní podnikateľov. "Rizikový kapitál má v súčasnosti na Slovensku relatívne dobré podmienky v zmysle legislatívy a investičného prostredia, podnikatelia však nerozmýšľajú dostatočne otvorene a nemajú dostatočné znalosti a skúsenosti s rizikovým kapitálom," zdôrazňuje.
Ďalším dôležitým hendikepom je, že slovenský trh je v porovnaní so susednými oveľa menší. Navyše nefunkčnosť kapitálového trhu, jeho nízka likvidita a transparentnosť bránia úspešnému zhodnoteniu investície zo strany fondov po stanovenom čase. Výsledkom je malý počet aktívne operujúcich fondov rizikového kapitálu na Slovensku (len 5) a skutočnosťou, že naďalej ostávame len okrajovou záležitosťou aj pre regionálne fondy. Výrazným charakteristickým znakom nášho trhu rizikového kapitálu ostáva aj to, že tu prevažujú zahraničné vládne a kvázi vládne zdroje (EIB, EBOR, EÚ atď.). Griačová neočakáva výraznejšie oživenie na slovenskom trhu rizikového kapitálu ani v nasledujúcich rokoch, a to ani v dôsledku nášho vstupu do EÚ. Podľa nej máme totiž skôr "bankovú" ekonomiku.

Spoločný je okrajový záujem

V jednom je však situácia všetkých okolitých krajín, ba dokonca aj krajín EÚ, podobná. A to v tom, že začínajúce firmy, ktoré majú spravidla najväčší problém so získavaním potrebného kapitálu, ostávajú naďalej len okrajovou záležitosťou fondov rizikového kapitálu. Tie sa skôr orientujú na neskoršie štádiá životného cyklu firiem, prevažne na rozvoj.

Najčastejšie podporované odvetvia

výrobné odvetvia
spotrebný priemysel
telekomunikácie
informačné technológie
zdravotnícka technika
komerčné služby pre biznis klientov
Zdroj: Slovenská asociácia rizikového kapitálu