Keď hovoríme o hospodárskych vzťahoch krajín EÚ, myslíme tým aj bilaterálne hospodárske a obchodné vzťahy medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou. Oba štáty sa 1. mája 2004 stali riadnymi členmi EÚ, ale ich vzájomné, dynamicky sa rozvíjajúce hospodárske vzťahy, existujú od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ekonomické väzby v tovarovej výmene a výmene služieb, ale aj v rôznych formách vyššej hospodárskej či kultúrnej a vedeckej kooperácie, majú korene v dávnej minulosti a prenášajú sa cez súčasnosť až do neohraničenej budúcnosti. Ako susediace krajiny s príbuznými ekonomikami máme na dynamicky sa zvyšujúcu ekonomickú spoluprácu vytvorené všetky predpoklady. Spoločná štátna hranica medzi SR a MR v dĺžke 679 km, na seba nadväzujúca dopravná infraštruktúra, prepojenie energetických sústav, vzájomné poznanie kultúr, zvyklostí a nepochybne v pohraničných oblastiach aj znalosť jazyka, tvoria základné veličiny nezastaviteľného procesu sústavne rozvíjajúcej sa, vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce obidvoch krajín.
Okrem progresívneho rastu dynamiky a vzájomnej výmeny, nadštandardnosť vzájomných hospodárskych vzťahov deklaruje aj existencia množstva spoločných slovensko-maďarských projektov cezhraničnej a regionálnej spolupráce. Na oboch stranách hranice pôsobí viac ako 700 spoločných podnikov, od živnostníkov až po gigantické hospodárske kolosy. Zmluvná základňa medzi Maďarskou republikou a Slovenskom v ekonomickej oblasti sa inštitucionálne zavŕšila ešte pred vstupom oboch krajín do EÚ. V platnosti bola dohoda o hospodárskej spolupráci i dohody o vzájomnej ochrane a podpore investícií a zamedzení dvojitého zdanenia. Tvorili a naďalej vytvárajú inštitucionálne zázemie pre rozvoj a podporu podnikateľských aktivít. Po vstupe obidvoch krajín do EÚ sa predmetné dokumenty modifikovali tak, aby si zachovali svoj obsah a charakter aj v nových podmienkach a súčasne boli v súlade so zásadami spoločnej obchodnej politiky krajín EÚ. Je možné konštatovať, že v hospodárskej oblasti neexistujú medzi našimi krajinami žiadne prekážky. Naopak, spoločným vstupom oboch krajín do EÚ sa výrazne zjednodušil malý pohraničný styk, odstránili sa colné bariéry, technické prekážky vývozu a dovozu tovarov a služieb, zdynamizoval sa pohyb osôb, malých investícií a drobných služieb. Kým v roku 1993 dosiahol vzájomný zahraničnoobchodný obrat medzi Slovenskou republikou a Maďarskom hodnotu 330 mil. USD, v roku 2003 to bola obchodná výmena na úrovni 1,836 mld. USD, čo predstavuje takmer šesťnásobný nárast. Slovenská republika má v relácii s Maďarskou republikou vo vzájomnom obchode trvalo aktívne saldo obchodnej bilancie, ktoré v roku 2003 dosiahlo hodnotu 292 mil. USD, pri dynamike rastu obratu, vývozu aj dovozu. Progresívny trend vývoja vzájomného obchodu sa zachoval aj v prvých piatich mesiacoch v roku 2004. Slovenský vývoz do Maďarska dosiahol za toto obdobie hodnotu 487 mil. USD, dovoz z Maďarska mal úroveň 386 mil. a celkový obrat za prvých päť mesiacov v roku 2004 dosiahol hodnotu 873 mil. USD.
Vývoz Slovenska do Maďarskej republiky predstavuje v celkovej štruktúre zahraničného obchodu Slovenskej republiky 4,4 % a na celkovom vývoze Slovenska figuruje na 7. mieste, predbehnúc také krajiny ako Francúzsko alebo Veľká Británia. S triapolpercentným podielom na celkovom slovenskom dovoze sa MR umiestnila na 8. mieste. Aj pre Maďarsko je Slovenská republika významným obchodným partnerom.
Intenzita prieniku zahraničného kapitálu do maďarskej a slovenskej ekonomiky mala v rôznom časovom úseku rôzne úrovne. Určitý predstih Maďarska v tejto oblasti bol výsledkom progresívnejších a na tú dobu nadštandardných podmienok pre zahraničného investora v Maďarsku hneď od začiatku 90. rokov, v bilaterálnom, prenikaní kapitálu to však v tomto období neznamenalo výraznejšie investície ani z jednej strany. Až gigantický kapitálový vstup MOL-u do Slovnaftu generoval nadnárodný slovensko-maďarský koncern s koridorom európskeho rozsahu a dosahu so všetkými predpokladmi stať sa lídrom na stredoeurópskeho trhu. Ďalším veľkým investičným projektom je odkúpenie Investičnej a rozvojovej banky maďarskou OTP Bank a jej premenovanie na OTP Bank Slovakia. Aj tu je zaujímavé zloženie investorov -- 80 % vlastnia zahraniční investori, teda nemecké banky. V ostatnom čase evidujeme aj prienik kanadského či amerického kapitálu prostredníctvom maďarských poradenských, konzultačných a developerských spoločností. Podľa štatistického sledovania NBS eviduje k dnešnému dňu celkovo 1,4 mld. USD maďarských investícií v SR, z čoho je realizovaných asi 746 mil. USD. Slovenská republika má v Maďarsku 320 mil. USD investícií, z čoho je realizovaných celkovo 34 mil. USD.
Vstup Slovenskej republiky a Maďarska do rodiny krajín EU má pre obidve ekonomiky veľký význam. Už počas prístupového procesu, ale aj v súčasnosti, sa obe krajiny sa snažia prekonávať negatívne dosahy novými spoločnými hospodárskymi, výrobnými a kooperačnými prepojeniami. Preto je dôležité z tohto hľadiska na zachovanie pozitívneho vývoja ekonomík MR a SR využívanie už vzájomne existujúcich kooperácií, kontaktov a poznatkov, a to nielen medzi SR a MR, ale aj v relácii s tretími krajinami. V konkurenčnom priestore krajín EÚ je základnou nutnosťou spájať sa do partnerských zväzkov na báze vzájomnej výhodnosti s cieľom vytvoriť ekonomicky a konkurenčne silnejšie celky. V tomto procese vzrastá význam cezhraničnej a regionálnej spolupráce, ktorej nedeliteľnou súčasťou je práve ekonomická spolupráca. Rozširuje sa spoločný trh, výroba i kooperácia. Maďarsko a Slovensko sú súčasťou nezastaviteľného procesu rozvoja. Súčasné vzájomné hospodárske vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom tvoria len malé, ale o to pevnejšie ohnivko vo vývojovom reťazci v priestore novej spoločnej Európy.
Eva Šimková
štátna tajomníčka
Ministerstva hospodárstva SR