Organizácia Spojených národov (OSN) zverejnila koncom minulého týždňa prvé tendre v rámci kontroverznej privatizácie v juhosrbskom Kosove. Tendre boli vyhlásené na šesť z približne 500 kosovských spoločností.
Ako uviedla BBC, Srbsko, ku ktorému Kosovo bez ohľadu na odstredivé tendencie stále patrí, privatizáciu odmieta s tým, že dočasná správa OSN v Kosove s ním dostatočne nekonzultovala, kam zisky z predaja podnikov pôjdu. Podľa OSN by však privatizačné zákony mali "vytvoriť prostredie vhodné pre investorov, vrátane dohľadu nad zahraničnými investíciami, repatriácie kapitálu, nákupu nehnuteľností a...99-ročného prenájmu aktív štátnych podnikov a organizácií". Dočasná Misia OSN v Kosove (UNMIK) k tomu vyhlásila, že privatizácia je životne dôležitá na obnovenie ekonomiky v oblasti, kde približne 2 mil. ľudí žije iba zo zahraničnej pomoci. Kosovo sa stalo protektorátom v roku 1999 po 11-týždňovom bombardovaní srbských jednotiek vojskami NATO s cieľom vytlačiť srbské vojská z Kosova.
Dekrét o privatizácii zverejnila OSN prvýkrát pred dvomi týždňami, vyvolajúc znepokojenie na strane Belehradu. Šéf srbského Koordinačného centra pre Kosovo Nebojsa Čovič rozhodnutie o privatizácii odsúdil hlavne pre prenájom aktív niektorých štátnych podnikov a organizácií na 99 rokov, keďže Srbsko o tomto pláne nebolo pôvodne informované. Proti privatizácii sa však postavili aj odborové organizácie v Kosove, napriek prísľubu OSN, že Kosovčania dostanú zo zisku z privatizácie približne 20 percent. Ešte v marci pritom UNMIK oznámil, že v tejto oblasti bude odpredaných iba 50 podnikov, zvyšok bude zatvorený.
Srbská vláda sa zvlášť obáva o osud zahraničného dlhu vo výške 1,4 mld. USD, ktorého splatenie Srbsko garantovalo, podstatnú časť z neho však dlhujú kosovské firmy. Samotné Srbsko má pritom obrovské hospodárske problémy, ktoré sa po rokoch ekonomických sankcií a bombardovaní jednotkami NATO tak skoro nepodarí vyriešiť. Ako uviedla agentúra Reuters, takmer dve tretiny obyvateľstva stále žijú pod hranicou biedy. Krajina preto v marci tohto roka požiadala Európsku úniu, Kanadu, USA a Japonsko o mimoriadnu pomoc v hodnote 400 mil. eur, aby mohla zmierniť napätie v spoločnosti a uskutočniť viaceré hospodárske a sociálne reformy, blokované nedostatkom peňazí. Prvú veľkú zahraničnú investíciu od pádu vlády Slobodana Miloševiča v októbri 2000 získala krajina až v marci tohto roka, keď americký výrobca plechoviek na nápoje Ball Corporation rozhodol o výstavbe závodu za 75 mil. USD. Krátko nato americká U.S. Steel kúpila najväčšiu oceliareň v Srbsku Sartid za 23 mil. USD. Nie je sem však zahrnutý dlh Sartidu, ktorý údajne dosahuje 1,7 mld. USD. Medzi šesť spoločností, na ktoré OSN vyhlásila tendre, patrí výrobca elektroinštalácie, vápencová baňa, stavebná spoločnosť, dve tehelne a výrobca chladničiek. V júni by sa mala uskutočniť konferencia donorov o ďalšej pomoci Belehradu. Prvá sa konala osem mesiacov po páde S. Miloševiča a donori na nej prisľúbili vtedajšej JZR okolo 1,3 mld. USD.
StoryEditor