Aj letmý pohľad na krátku históriu slovensko-japonských hospodárskych vzťahov prezradí, že v oblasti zmluvnej základne má síce Slovensko uzatvorené niektoré základné dohody, vo všetkých prípadoch však ide o dohody, ktoré boli zdedené z bývalej federácie. Medzi platné dohody hospodárskeho charakteru, ku ktorým Slovensko pristúpilo sukcesiou, patria: Zmluva medzi ČSSR a Japonskom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti dane z príjmu z roku 1977, Dohoda medzi vládou ČSSR a vládou Japonska o vedecko-technickej spolupráci z roku 1978 a Obchodná dohoda medzi vládou ČSFR a vládou Japonska z roku 1992.
Existujúci stav nie je v žiadnom prípade prejavom neschopnosti slovenskej diplomacie, ale skôr dôsledkom zásadného postoja japonskej strany, ktorá doteraz dávala prednosť riešeniu otázok základného obchodno-politického charakteru v rámci širšieho rámca multilaterálnych vzťahov.
Obava z protekcionizmu
Napriek tomu, že návrhy na skompletizovanie základného súboru dohôd hospodárskeho charakteru, medzi ktorými by nemala chýbať ani dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií, slovenská strana opakovane predložila, Japonsko dalo jednoznačne najavo, že dáva prednosť riešeniu uvedených otázok v rámci multilaterálnych dohôd, ktorej účastníkmi sú obe strany. Tento všeobecný postoj Japonska, s ktorým súhlasili aj niektoré ďalšie krajiny, vyplýval z obavy, že presunutím dôrazu z multilaterálneho rámca na regionálne vzťahy by sa mohlo zvýšiť nebezpečenstvo obchodného protekcionizmu. V posledných rokoch sa však začína postoj Japonska zásadne meniť a od dôrazu na obchodnú politiku založenú na multilaterálnej základni sa Japonsko začína preorientovávať na zintenzívňovanie bilaterálnych obchodných vzťahov. Japonská vláda dospela k presvedčeniu, že bilaterálne dohody o voľnom obchode sú nevyhnutné pre udržanie a rozšírenie sféry vplyvu, a to hlavne v Ázii.
Prvým krokom v tomto smere bolo v roku 1999 rozhodnutie začať na najvyššej vládnej úrovni rokovania o uzatvorení dohody o voľnom obchode medzi Japonskom a Singapurom. Počas Ázijsko-pacifického summitu o hospodárskej spolupráci v októbri minulého roka v Šanghaji najvyšší predstavitelia oboch krajín vyhlásili, že všetky sporné otázky boli doriešené a že sa zhodli na uzatvorení vzájomnej zmluvy o voľnom obchode. Podpis bilaterálnej dohody o voľnom obchode medzi Japonskom a Singapurom, formálne nazvanej Japonsko-singapurská hospodárska dohoda pre partnerstvo nového veku, bol oddialený až na začiatok roka 2002, pretože v dôsledku teroristického útoku na Spojené štáty došlo k značným zmenám v programe vedúcich predstaviteľov oboch krajín.
Dvojstranné dohody
Oddialenie podpisu, ku ktorému došlo 13. januára 2002, a následne aj oddialenie ratifikácie v parlamentoch oboch krajín znamená, že dôjde aj k posunutiu nadobudnutia účinnosti bilaterálnej dohody až na leto 2002. Podpis dohody, ktorá je historicky prvou dohodu o voľnom obchode, ktorú Japonsko podpísalo s inou krajinou, sa preto stalo zásadným míľnikom vo vývoji japonskej obchodnej politiky. Podľa japonských zdrojov, z 30 vedúcich krajín a blokov s najväčším hrubým domácim produktom len Japonsko, Čína, Južná Kórea, Taiwan a Hongkong doteraz neuzatvorili žiadnu dohodu o voľnom obchode. Na druhej strane Singapur už podpísal dohodu o voľnom obchode s Novým Zélandom a prerokúva obdobné dohody so Spojenými štátmi, s Austráliou a Mexikom.
Japonsko však nezastalo na pol ceste a intenzívne negociuje aj s ďalšími krajinami vrátane Mexika a Južnej Kórey. V júni minulého roka sa japonský premiér Koizumi a mexický prezident Fox dohodli na vytvorení spoločného panelu, ktorý by mal preštudovať účelnosť uzatvorenia bilaterálnej dohody o voľnom obchode. V priebehu decembra sa uskutočnilo v hlavnom meste Mexika už v poradí tretie dvojdňové rokovanie, na ktorom prerokúvali podrobnosti navrhovanej bilaterálnej dohody o voľnom obchode. Toto stretnutie bolo venované zlepšeniu mexického investičného a podnikateľského prostredia. Ďalšie tri stretnutia sú plánované na tento rok. Do leta by mala byť vypracovaná správa, ktorá by odporučila vládam oboch krajín začať formálnu negociáciu s tým, že vlastná dohoda by mohla byť uzatvorená v roku 2003. Uzatvoriť dohodu o voľnom obchode navrhli Japonsku tiež Čile, Kanada a niektoré ďalšie krajiny.
Pohyb zahraničných investícií
Vytváranie nových oblastí voľného obchodu sa stalo od deväťdesiatych rokov uplynulého storočia celosvetovým trendom. V roku 1993 bol vytvorený spoločný európsky trh, v roku 1994 vznikla na americkom kontinente medzi Kanadou, Spojenými štátmi a Mexikom NAFTA. Následne bola v roku 1995 vytvorená v južnej Amerike oblasť voľného obchodu Mercosur, ktorá združuje Argentínu, Brazíliu, Parguaj a Uruguaj. Niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie vytvorili v roku 1993 Asociáciu krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN). Na nový rok 2002 sa zrodila AFTA (ASEAN Free Trade Area), ktorú vytvorila Indonézia spolu s ďalšími piatimi členskými krajinami ASEAN-u. AFTA by mala byť prvým krokom k vytvoreniu spoločného trhu medzi členmi ASEAN-u. Krajiny ASEAN-u už v súčasnosti ďalej úzko spolupracujú na vytvorení efektívnejšej dohody o preferenčnom systéme a voľnom pohybe kapitálu vo forme zahraničných investícií, ktorá by mala byť uzatvorená do roku 2010. Integrácia prebieha aj v oblasti Perzského zálivu. Šesť členských štátov GCC sa dohodlo, že od 1. januára 2003 vytvoria colnú úniu a od roku 2010 by mali zaviesť aj spoločnú menu. K vytvoreniu nových koalícií dochádza aj v rámci jednotlivých blokov. Európska únia uzavrela v roku 2000 dohodu o vytvorení oblasti voľného obchodu s Mexikom. Uvedomujúc si rastúcu hospodársku silu zjednotenej Európy, zástupcovia amerického kontinentu sa na summite v Quebecu v apríli 2001 dohodli, že do roku 2005 vytvoria širšie hospodárske zoskupenie voľného obchodu, ktoré by malo zahrnúť všetky štáty kontinentu s výnimkou Kuby.
Japonské aktivity v Mexiku
Impulzom na zmenu japonského postoja bolo aj spomalenie tempa multilaterálnych rokovaní v rámci World Trade Organisation (WTO) koncom deväťdesiatych rokov. Zmena postoja bola podporená mnohými japonskými spoločnosťami, hlavne z oblasti high-tech, ktoré začali mať obavy zo straty vydobytých pozícií, čo sa prejavilo hlavne vo vzťahu k Mexiku. V rámci osobitného programu Maquiladora mohli japonské spoločnosti bezcolne dovážať do Mexika elektronické a automobilové komponenty za podmienky, že po zmontovaní budú hotové výrobky z krajiny vyvezené. Tento postup umožnil japonským dodávateľom znížiť výrobné náklady a podstatne zvýšiť konkurenčnú schopnosť svojich výrobkov pri dodávkach na americký trh. Po tom, ako bol začiatkom minulého roka systém Maquiladora z dôvodu existencie NAFTA zrušený, mnohí japonskí výrobcovia boli prinútení Mexiko opustiť. Zásadná zmena japonského postoja však prinesie nielen pozitíva, ale aj značné negatíva. Na jednej strane voľnejší pohyb tovaru a služieb vytvorí pre japonských výrobcov viac odbytových možností a dovoz lacnejších tovarov zo zahraničia bude určite stimulovať domácu spotrebu. Na druhej strane však nesporne utrpia značné straty tie japonské odvetvia, ktoré z dôvodu historicky silnej ochrany nemajú takú vysokú úroveň konkurenčnej schopnosti, akú napríklad dosahujú japonskí výrobcovia elektroniky alebo automobilky. Rozhodujúcim faktorom pre zrýchlenie celého procesu bude, či sa japonskej vláde podarí potlačiť značnú opozíciu zo strany miestneho poľnohospodárskeho sektora.
Politicky citlivé poľnohospodárstvo
Spôsob vyriešenia posledného japonsko-čínskeho obchodného sporu naznačuje, že záujmy japonských poľnohospodárov a rybárov sa dostávajú na vedľajšiu koľaj, aj keď japonská vláda doteraz vždy považovala podporu domáceho poľnohospodárstva za svoju najvyššiu prioritu. Ochrana poľnohospodárskeho, ako aj niektorých ďalších tradičných odvetví sa stáva politicky veľmi citlivou otázkou. Pritom v skutočnosti však japonská vláda ešte nemusela, a to či už v prípade doriešenia obchodného sporu s Čínou alebo uzatvorenia dohody o voľnom obchode so Singapurom, riešiť otázku ochrany domácej poľnohospodárskej produkcie zásadným spôsobom. Spor s Čínou vznikol v súvislosti s dovozom len troch druhov poľnohospodárskych výrobkov, pričom, ako na to pri rokovaniach poukázala čínska strana, na zvýšení vývozu do Japonska mali podstatný podiel práve japonské tradingové spoločnosti. V dohode so Singapurom boli poľnohospodárske výrobky vyňaté zo základného rámca, aj keď Singapur vyváža do Japonska len veľmi málo poľnohospodárskej produkcie. Na túto politiku doplatili aj singapurské zlaté rybičky, ktorým japonskí negociátori odmietli bezcolný prístup na japonský trh. Omnoho ťažšie prekážky vnútropolitického charakteru však bude musieť japonská vláda prekonať v prípade bilaterálnych rokovaní s Južnou Kóreou alebo Mexikom, v hospodárstve ktorých hrá vývoz poľnohospodárskych výrobkov oveľa významnejší podiel. Rozširovanie voľného obchodu nezostrí konkurenciu len medzi japonskými a zahraničnými firmami, ale aj medzi samotnými japonskými spoločnosťami. V snahe znížiť výrobné náklady a zvýšiť konkurenčnú schopnosť finálnej produkcie dnes už mnoho japonských spoločností prenáša svoje výrobné operácie do zahraničia vrátane Slovenska. Tieto tendencie sa prejavia v značne väčšom rozsahu v rámci oblasti voľného obchodu a zvýšia na japonskom trhu rivalitu medzi dovážanými japonskými výrobkami a výrobkami vyrobenými miestne.
Plány šité horúcou ihlou
Japonsko si však nemôže dovoliť minúť túto príležitosť a naďalej podriaďovať svoje strategické ciele záujmom lokálnej, aj keď politicky nesporne vplyvnej loby. Posledné prekvapujúce rozhodnutie Číny začať rokovania o uzatvorení dohody o voľnom obchode s ASEAN-om Japonsko do značnej miery zaskočilo a posunulo na druhú koľaj v pretekoch v hospodárskej integrácii v rámci ázijského kontinentu. Japonská vláda na túto situáciu zareagovala mimoriadne rýchlo a ešte koncom minulého roka informovala, že má v úmysle vypracovať akčný plán na presadenie myšlienky uzatvorenia dohody o komplexnej hospodárskej spolupráci s ASEAN-om, ktorá by mala zahrnúť aj dohodu o voľnom obchode. Ministerský predseda Koizumi plánoval počas januárovej návštevy regiónu navrhnúť vedúcim predstaviteľom členských krajín ASEAN-u, aby Japonsko spracovalo návrh akčného plánu najneskoršie do konca tohto mesiaca. Dúfal tiež, že jeho iniciatíva bude odobrená oficiálnym schválením plánu na sumite Japonska a ASEAN-u, ktorý sa má konať na jeseň v Kambodži. Základnou myšlienkou plánu by malo byť uzatvorenie konkrétnej dohody o vytvorení nového hospodárskeho zoskupenia v priebehu nasledujúcich 5 až 10 rokov. Zdá sa však, že japonské plány na zásadnú zmenu obchodnej politiky boli šité horúcou ihlou. Hoci všetky navštívené štáty, až na Malajziu, uvítali japonskú iniciatívu, zodpovední japonskí činitelia sa začali k navrhovanej iniciatíve vyjadrovať dosť vágne. Nesporne hlavným faktorom, ktorý zapríčinil vytriezvenie, bol práve ohľad na vnútropolitickú silu domácej poľnohospodárskej loby.
Zo zásadnej zmeny japonskej obchodnej politiky sa na prvý pohľad zdá, že by Slovensko teraz mohlo mať oveľa väčšiu šancu doriešiť svoju zmluvnú základňu s Japonskom. Je však nutné zachovať realistický postoj. Vzhľadom na svoj objem tovarovej výmeny, aj keď stále narastajúci, nie je Slovensko pre Japonsko prioritným partnerom, voči ktorému by si súčasný záujem japonskej obchodnej politiky vyžadoval zásadnú zmenu postoja. Európsky trh ako celok je však pre Japonsko mimoriadne významný a pokiaľ sa Slovensko stane jeho neoddeliteľnou súčasťou a zároveň základňou pre japonské výrobné operácie, bude profitovať aj z liberalizácie obchodných vzťahov medzi týmito dvoma hospodárskymi supermocnosťami.