História a metamorfózy Reštitučného investičného fondu (RIF) od jeho vzniku po súčasnú podobu boli a stále sú témou, ktorú verejnosť pozorne sleduje. V posledných dvoch rokoch najmä v súvislosti s odpredajom významného podielu Fondu národného majetku (FNM) a Slovenského pozemkového fondu (SPF) v tomto špecializovanom fonde súkromným investorom. Nečakaný a vlastne dodnes argumentačne slabo zdôvodnený predaj podielov RIF-u akcionármi, ktorí v ňom zastupovali štát (FNM a SPF), bol spúšťacím mechanizmom na zvýšený záujem médií. Správa majetku, ktorý bol vyčlenený na uspokojovanie reštitučných nárokov garantovaných štátom, totiž prešla spod kontroly štátu na súkromné subjekty. Noví správcovia majetku neskôr RIF transformovali na Reštitučný otvorený podielový fond (ROPF) a v ňom v čase tejto transformácie FNM vlastnil ešte asi 290 000 podielov ROPF.
Termín na prihlásenie si reštitučného nároku, 31. december 1992, je už síce dávno za nami, napriek tomu mnoho reštitučných nárokov ešte nie je doriešených. Ide najmä o reštitučné nároky, ktoré síce boli zaevidované do konca roku 1992, v súčasnosti sú však predmetom súdnych sporov najmä medzi Ministerstvom financií SR a reštituentmi. Ich objem je dnes len ťažko možné odhadovať, keďže ani FNM, ani Ministerstvo financií SR, nepozná presný počet súdnych sporov, z ktorých ešte môžu reštitučné nároky vzniknúť. Ako budú štátne orgány v spolupráci s FNM potom tieto súdom priznané nároky riešiť, keď dnes nepoznajú ani ich výšku? V prípade transformovaného ROPF riešenie takto vzniknutých reštitučných nárokov pre HN (13. januára 2003) opísal Ing. Ján Ďurana, riaditeľ sekcie reštitúcií a bezodplatných prevodov FNM. Podľa neho sa po vzniku nároku na reštitučné odškodnenie a po jeho schválení na príslušnom ministerstve prevedie na reštituenta príslušný počet podielov v ROPF v počte, ktorý zodpovedá sume uznaného odškodnenia. Napríklad ak je priznané odškodnenie 400 000 Sk, reštituent dostane 400 000 korunových podielov ROPF. FNM teda aj naďalej, tak, ako pred transformáciou RIF-u na ROPF, uspokojuje reštituentov cennými papiermi, teraz podielovými listami. Uspokojovaniu reštituentov priamo vyplatením peňazí, napríklad tak, že FNM by si nechal vyplatiť podiely v ROPF a týmito by priamo vyplácal reštituentov, bráni platná legislatíva a takýto postup by nakoniec bol aj zmenou pravidiel uspokojovania reštitučných nárokov. Od roku 1992 totiž reštituenti dostávali cenné papiere a dnes by dostávali priamo peniaze. To nie je možné bez zmeny legislatívy. FNM teda podielové listy v ROPF potrebuje a nemal by požiadať o ich vyplatenie správcovskú spoločnosť. O to viac prekvapuje nedávne vyjadrenie predsedu Prezídia FNM Jozefa Kojdu v rozhovore pre HN (25. februára 2003), že v súvislosti s RIF-om ho "mrzí fakt, že sme to nepredali celé". Toto jeho vyjadrenie je však v rozpore s informáciami, ktoré nám 14. januára poskytol Ing. Ďurana a len rukolapne potvrdzuje pochybnosti o nutnosti predaja podielu FNM a SPF v RIF-e v roku 2001 a následnej straty kontroly týchto štátnych inštitúcií nad majetkom reštituentov.
StoryEditor