Prvenstvo bez praktického významu

Komunikačný výbor Európskej komisie minulý týždeň vydal prekvapujúce stanovisko: Po dlhých -- a v zásade ešte neskončených -- rokoch konfliktov menších telekomunikačných operátorov s tými väčšími a po ťažkom období legislatívnej hluchoty máme byť spolu s Maďarskom prví, ktorým sa podarilo implementovať európsky regulačný rámec. Predbehli sme pristupujúce krajiny a navyše aj niekoľko štátov, ktoré už v spoločenstve sú.
Akokoľvek optimisticky to znie, realita tomu celkom nezodpovedá. Hoci je prijatie zákona o elektronických komunikáciách zásadným krokom vo vývoji odvetvia elektronických komunikácií, existuje nový regulačný rámec zatiaľ viac-menej v inštitucionálnej a administratívnej rovine. Tu sme skutočne medzi prvými. Na druhej strane však riešime problémy, ktoré nechali aj naše susedské krajiny ďaleko za sebou.
Ani nový zákon zatiaľ nepriniesol to, čo si od neho mnohí sľubovali: Na svete ešte nie je ani jedna relevantná prepojovacia zmluva medzi transformujúcim sa Slovak Telecomom a niektorým zo sedemnástich menších ašpirantov na uchmatnutie kúska z trhového koláča pevných hlasových služieb, a to predovšetkým v bytovom sektore. Aj keď by sa predsa len jedna našla, služby, na ktoré sa prepojenie vzťahuje, sú mimo spektra záujmu menších operátorov.
V relácii k parite kúpnej sily, HDP na obyvateľa a sociálnej situácii, predovšetkým v regiónoch, sú ceny za telekomunikačné služby vysoké. Trh pevného hlasu konkurenciu ešte de facto nevidel a dopoly potopenú loď informatizácie spoločnosti sa snaží vytiahnuť na hladinu chaotická vládna koncepcia prijatá len pred niekoľkými mesiacmi. Kým máme "online" približne desatinu domácností, napríklad Francúzsko, ktoré sme v implementácii regulačného rámca predbehli, už dnes prognózuje 90-percentnú penetráciu širokopásmového internetu nad európskym rýchlostným štandardom.
Nie je možné, aby po rokoch letargie a bezzubého telekomunikačného zákona začal v priebehu niekoľkých mesiacov regulátor, Telekomunikačný úrad, fungovať podobne ako jeho západoeurópske ekvivalenty. Má kapacitné problémy a podobne, ako ďalšie rozpočtové organizácie, je podkapitalizovaný. Obmedzené sú aj jeho príjmy, prebytky musí totiž odvádzať do štátneho rozpočtu. V súlade s európskymi predpismi tiež zanikla licenčná činnosť, ktorá bola tiež zdrojom príjmov a nejasná je aj budúca existencia úradu. Mal by sa zlúčiť s ďalšími regulátormi, pričom o tom, ktorí by to mali byť, sa stále diskutuje.
Na svete sú už aj všeobecné prepojovacie podmienky, ktoré mali vniesť svetlo do dohadov o tom, či Slovak Telecom prenajíma okruhy a prepája (alebo skôr neprepája) svoje siete za nákladové ceny. Ani toto nepomohlo a malí hráči sú stále presvedčení, že ponúkané podmienky už nákladovú cenu plánovaných služieb vymrštia nad koncovú cenu tej istej služby s DPH u dominantného poskytovateľa.
Elektronické komunikácie sú vysoko sofistikovaným odvetvím, ktoré musí neustále -- aj keď na Slovensku s obrovským fázovým posunom -- kopírovať svetové technologické trendy. Hospodárska súťaž v tomto odvetví je však stále v plienkach, a to nielen vinou odvetvovej legislatívy. Do hry by mal aktívne vstupovať aj protimonopolný orgán. Ten, zdá sa, sa v poslednom čase aspoň naoko zobudil a začal udeľovať historicky rekordné, avšak stále neúčinné pokuty. V štádiu súdnych sporov putujú mnohé obchodné vzťahy medzi operátormi na smetisko slovenskej ekonomiky. Leží kúsok za premlčacou lehotou.