"Moskva bude pozorne sledovať transformáciu NATO," upozornil ruský minister obrany Sergej Ivanov. Bývalé krajiny Sovietskeho zväzu - Estónsko, Litva a Lotyšsko, sa spolu s ďalšími štyrmi krajinami, vrátane Slovenska, tento týždeň oficiálne stanú členmi Severoatlantickej aliancie. Pre Rusko je to dôvod, aby pohrozilo zmenou vojenskej doktríny. "Ak sa bude aliancia pridŕžať útočnej vojenskej doktríny, premyslí si Rusko svoje plány a princípy..., okrem iného aj tie, ktoré sa týkajú jadrových komponentov," citoval Ivanova nemecký časopis Spiegel. Minister vyzval NATO, aby v budúcnosti upustilo od protiruských krokov a zabránilo protiruským vyhláseniam lídrov členských štátov. Pripomenul aj doktrínu preventívneho útoku, ktorú prezentoval minulý rok. V nej sa spomína možnosť použitia sily proti krajinám SNŠ a právo vojenskej aktivity na území bývalého ZSSR. Ako jeden z dôvodov sa uvádza aj porušenie práv etnických Rusov. Ivanov vtedy vyhlásil, že "nemôže úplne vylúčiť preventívne využitie jadrových zbraní, keď si to budú vyžadovať záujmy krajiny".
S vyjadrením k rozšíreniu NATO má tento týždeň vystúpiť aj Štátna duma, v ktorej prepukla minulý týždeň pri rokovaní o jeho texte hystéria. "Vojna nebude," ubezpečoval poslancov, predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí a obrany, zástupca náčelníka generálneho štábu Jurij Balujevskij. "Veď tanky už obkolesili múry Kremľa," oponoval komunista Viktora Iľjuchin. Spoločný "nepriateľ", ako vždy, stmelil komunistov aj procentristických poslancov. "Myslím, že nóta by sa mala niesť v agresívnom tóne," vyhlásil liberálny demokrat Alexej Ostrovskij a vystúpil s návrhom vytvoriť "alternatívnu alianciu analogickú Varšavskej dohode".
Moskva sa obáva predovšetkým toho, že v Pobaltí sa po vstupe krajín do aliancie objavia vojská a technika NATO. "Litva, Lotyšsko, Estónsko nepodpísali dohodu o konvenčných ozbrojených silách v Európe," zdôraznil Balujevskij. Rusi sú v rámci spoločného boja proti terorizmu ochotní pochopiť potrebu rozmiestnenia vojenských základní v Rumunsku a Bulharsku, nechápu však efekt ich rozmiestnenia v Pobaltí. "NATO musí zobrať do úvahy národné záujmy Ruska," upozornil v rozhovore pre britský denník Financial Times poradca prezidenta Vladimira Putina Sergej Jastržembskij. Náladu v Rusku nezlepšujú ani správy o plánovanej dlhodobej prítomnosti amerických vojsk v Uzbekistane, Tadžikistane či Kirgizsku, o ktorej minulý týždeň informoval denník Nezavisimaja gazeta.
Prezident Putin v minulosti viackrát vyhlásil, že NATO nepredstavuje pre krajinu hrozbu a vojenské plánovanie treba preorientovať na nové hrozby. Platformou na spoluprácu aliancie a Moskvy je Rada NATO-Rusko, ktorá vznikla pred dvoma rokmi. Na jej pôde sa riešia otázky boja proti terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia. Na rozhodovací proces o rozširovaní bloku Rusko nemôže vplývať.
StoryEditor