Dve tváre súčasného Slovenska

Na druhej strane nedávne protesty rómskeho obyvateľstva ukázali, že veľké problémy s pracovným trhom vláda zatiaľ nevyriešila. "Súčasné Slovensko má dve tváre," napísali v tejto súvislosti ekonómovia zo združenia Mesa 10.
Medzi revolučné zmeny uskutočnené kabinetom premiéra Mikuláša Dzurindu patrí predovšetkým zavedenie jednotnej devätnásťpercentnej sadzby dane. V dôchodkovej reforme pribudol kapitálový pilier a prvé kroky vláda učinila aj v zmene zdravotného a školského systému. Neprekvapuje preto, ak medzinárodné koncerny nešetria slovami chvály na adresu vynikajúcej investičnej klímy. Po firmách Volkswagen a Peugeot-Citroën sa na Slovensko rozhodol teraz prísť aj juhokórejský Hyundai. Práve projekty zahraničných investorov sú hnacou silou slovenského hospodárskeho rastu. Národná banka odhaduje reálny rast HDP v roku 2003 na 3,9 percenta a v tomto roku dokonca až na 4 - 4,5 percenta.
Prezident Rudolf Schuster trafil klinec po hlavičke, keď povedal, že príjmovo najslabšie skupiny obyvateľstva sú reformami zaťažené neúmerne. Pred zostrením sociálnej situácie varuje aj Svetová banka a Medzinárodný menový fond. V tejto situácii opoziční ekonómovia popierajú pravdivosť slov ministra financií Ivana Mikloša, že reformy do seba dobre zapadajú a sú koordinované. Problematická je i nezamestnanosť, ktorá sa drží na úrovni 17,3 percenta. Jej miera sa pritom vyznačuje veľkými oblastnými rozdielmi. Kým Bratislava a okolie prosperujú, v ďalších krajoch sa vytvorila armáda menej kvalifikovaných nezamestnaných síl. V celoštátnom priemere sa riadnej pracovnej činnosti venuje len 57 percent všetkých práceschopných osôb. Až 37 percent absolventov škôl nemôže nájsť miesto. Podľa údajov rómskych organizácií je na východnom Slovensku bez práce 80 percent Rómov.
Práve oni vyšli do ulíc a začali rabovať obchody po tom, čo vláda začala znižovať sociálne dávky, v niektorých prípadoch až o polovicu. V hodnotiacej správe OECD sa v súvislosti so Slovenskom uvádza, že 385-tisíc tamojších Rómov - sedem percent obyvateľstva, patrí k tej skupine ľudí, na ktorej sa reformy prejavia negatívne.
Terajšia vláda premiéra Mikuláša Dzurindu reformy presadila, aj keď už v parlamente nemá väčšinu. Vždy sa totiž našli poslanci iných strán, ktorí hlasovali s ňou. Tretieho apríla budú Slováci voliť nielen nového prezidenta, ale súčasne budú aj odpovedať na referendovú otázku o skrátení volebného obdobia parlamentu. Referendum iniciovali predovšetkým odbory a opozičná strana Smer. Avšak recept na to, ako lepšie zvládnuť rozpory medzi nutnou modernizáciou krajiny a uspokojovaním sociálnych potrieb, nemajú ani ony. (gaf)