"Na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave budú v prípade uzákonenia školného rozhodujúcim kritériom náklady na prípravu jedného poslucháča," konštatoval prorektor STU pre všetky formy štúdia a vzdelávanie Ján Kalužný v ankete HN. Predstavitelia vysokých škôl v SR v nej odpovedali na otázku, podľa akých kritérií budú vysoké školy rozhodovať o výške školného. Kalužný zároveň pripomenul, že STU vždy bola proti spoplatňovaniu vysokoškolského štúdia.
Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave nebola podľa rektora Ondreja Šulaja proti spoplatneniu, no prikláňala sa k len čiastočnému, určovanému podľa vlastných kritérií, vrátane možnosti odpustiť ho. "Keby sme sa totiž odvíjali od skutočných nákladov, ktoré napríklad pri filmovej réžii môžu narásť do 500 000 Sk na študenta ročne, no príspevok štátu na každého študenta školy je asi 120 000 Sk, bolo by školné privysoké." Naopak, poslucháči manažmentu či scenáristi materiálne nedostávajú od školy takmer nič, takže VŠMU okrem nákladov na štúdium bude zohľadňovať aj ďalšie skutočnosti a sumy primerane rozloží.
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach nechce podľa jej rektora Vladimíra Babčáka, aby prístup k štúdiu mali iba uchádzači z lepšie situovaných rodín. Školné však bude mať zásadné sociálne dosahy na obyvateľstvo. Veď aj sociálne pôžičky budú musieť študenti do istého času splatiť. "Budeme rešpektovať náklady na štúdium aj záujem uchádzačov," povedal Babčák. "Trochu ma však desí predstava, že atraktívne študijné odbory, ako je u nás napríklad právo, majú mať nižšie dotácie zo štátneho rozpočtu, než iné, menej atraktívne odbory, na ktoré sa majú presúvať ,ušetrené´ dotácie. Vyvolá to nežiaduci efekt -- tlak na maximálnu výšku školného v takýchto študijných odboroch a podporu možno aj menej kvalitnému vzdelávaniu." A hoci sa zdôrazňuje, že systém školného je súčasťou reformy vysokého školstva, podľa neho reformu neznamená. Jej súčasťou by totiž malo byť aj vytvorenie podmienok na viaczdrojové financovanie vysokého školstva aj so zohľadnením rozvoja vedy a výskumu.
Prešovská univerzita (PU) sa snaží, aby školné nebolo bariérou na získanie vzdelania a vstupu na vysokú školu, ale naopak, výrazným iniciátorom modernizácie vysokého školstva. Výška školného sa u nich bude určovať podľa koeficientu náročnosti študijného odboru či študijného programu, ktorý stanovilo rezortné ministerstvo, podľa atraktivity študijného programu či odboru a podľa miery záujmu študentov o študijný odbor. "V odbore, na ktorý sa hlási desaťnásobne viac uchádzačov, ako môžeme prijať, bude školné určite vyššie, ako v tom, ktorý chceme zachovať, ale nie je oň až taký záujem," konštatoval rektor František Mihina a zdôraznil, že významným kritériom, ktoré bude PU rozhodne uplatňovať, je sociálne postavenie študenta. Preto je reálne, že bude využívať aj navrhovanú spodnú hranicu 3 500 Sk, hoci sa bude musieť uplatniť na pomerne malý počet študentov. Za reálnu priemernú výšku školného na PU považuje 15 000 Sk ročne.
Na Trnavskej univerzite (TU) by sa kritériami na určenie výšky poplatku za štúdium malo v najbližšom období zaoberať kolégium rektora. Podľa predbežných návrhov by sa každej fakulte malo určiť rozpätie poplatkov, v ktorého rámci sa bude môcť pohybovať. Zohľadniť by sa mali najmä priemerné náklady na študenta, no aj miera záujmu a atraktivita študijného odboru.
Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre umožní jednotlivým fakultám, aby si výšku školného stanovili samy. "Okrem nákladov zohľadnia aj dopyt," konštatovala prorektorka Edita Roháľová. Pri odboroch, kde záujem prevyšuje kapacitu, ako napríklad na fakulte ekonomiky a manažmentu, sa univerzita chce správať trhovo.
Univerzita Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre sa návrhom nového systému spoplatnenia vysokoškolského štúdia bude zaoberať až po zverejnení definitívneho návrhu príslušnej legislatívnej normy. Základnými kritériami budú podľa rektora Daniela Kluvanca reálne náklady na výučbu aj záujem uchádzačov o konkrétny študijný program.