Výprava úspešných slovenských reprezentantov vo vodnom slalome, ktorí na olympijských hrách v Aténach získali dve zlaté a jednu striebornú medailu, sa v sobotu večer krátko pred 22.30 hod. vrátila na Slovensko. Domov sa prepravili spoločne s oficiálnou delegáciou Slovenska prezidentským špeciálom, na túto cestu však ani jeden z nich určite nezabudne. "Cesta domov bola mimoriadne dramatická. Mám za sebou niekoľko stoviek letov, ale takýto som ešte nezažil. Približne po 75 minútach od štartu v Aténach sme sa dostali do búrky a mimoriadne silných turbulencií. Ešte nikdy som nebol tak natesno pripútaný ako teraz. Piloti to nakoniec neskutočne dobre zvládli, trvalo to možno štvrť hodiny, ale strach sme mali všetci obrovský. Pristátie v Bratislave už bolo v poriadku," opísal cestu manažér Slovenského zväzu kanoistiky na divokej vode Richard Galovič. Medzi stovkou ľudí, ktorí prišli na Letisko Milana Rastislava Štefánika privítať úspešných olympionikov, boli nielen rodinní príslušníci, kolegovia z vodnoslalomárskych oddielov, ale aj ostatní priaznivci tohto najúspešnejšieho olympijského športu v dejinách samostatného Slovenska a nechýbala ani ľudová hudba. Už dvojnásobní olympijskí víťazi súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci dostali od mamy Gabriely a sestry Evy obrovskú tortu. "Je to krásny, perfektný pocit, silno mi bije srdce, neviem to vyjadriť slovami. Teším sa, že to dokázali," povedala bývala reprezentantka vo vodnom slalome a zjazde, ktorá vo chvíli čakania na zlatých zo Sydney i z Atén prekvapujúco vyzdvihla nie tieto dva olympijské triumfy, ale bronzovú medailu z MS juniorov spred desiatich rokov. "Vtedy boli dorastenci. Vyšli z ničoho a získali medailu. To bol pre mňa najsilnejší zážitok. Veľmi som sa tomu potešila, lebo konečne začali niečo robiť," spomínala s úsmevom mama dvojnásobných olympijských víťazov.
Vo výprave aj tesne po prílete pretrvávalo sklamanie z rozhodnutia Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF) o nemožnosti opraviť chybný výrok rozhodcov v súťaži C1, po ktorom Michal Martikán prišiel o zlatú medailu. Už ani dodatočná zmena výsledkov by mu radosť zo zisku zlata nevrátila. "Už by som nemohol vystúpiť na najvyšší stupienok pred fanúšikmi priamo v areáli, nezahrali by mi hymnu, neviem, či by to bola tá istá zlatá medaila. Toto mi už nikto nikdy nevráti," s evidentným sklamaním v hlase hovoril 25-ročný strieborný medailista z Atén. Slovenskí vodní slalomári v areáli Helliniko napriek tejto nespravodlivosti dokázali, že sú absolútnou svetovou špičkou, keď im v medailovej bilancii patrila s dvoma zlatými a jednou striebornou medailou prvá priečka.