Neuhrádzanie pohľadávok v lehote splatnosti spôsobuje vážne problémy v obchodnej politike a v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch producentov dreva a spracovateľských firiem a vytvára mimoriadne ťažkú situáciu vo financovaní lesníckej prevádzky. Neuhrádzanie pohľadávok zhoršuje efektívnosť vloženého kapitálu do podnikania u všetkých vlastníkov a užívateľov lesov. Pozrime sa na tento problém bližšie na základe finančnej analýzy, ktorú sme vykonali v štátnych podnikoch lesného hospodárstva za rok 2000. Výsledky tejto analýzy poukazujú na to, že stav pohľadávok po lehote splatnosti má od roku 1995 neustále narastajúci trend a v roku 2000 dosiahli úroveň viac ako 1 130 mil. Sk.
Druhým závažným faktorom je lehota obratu (uhrádzania) pohľadávok, ktorá sa pohybuje v posledných rokoch priemerne od 76 až po 91 kalendárnych dní po termíne splatnosti faktúr, uzavretej v hospodárskych zmluvách. To spôsobuje v štátnych podnikoch lesného hospodárstva permanentný nedostatok vlastných finančných prostriedkov a vážne problémy financovania lesníckej prevádzky a technického rozvoja, čo v konečnom dôsledku obmedzuje riadne obhospodarovanie lesov. Pre názornosť situácie negatívneho dosahu neuhrádzania pohľadávok v lehote splatnosti, a tým obmedzovania finančných tokov, uvedieme niekoľko aspektov:
Porušovanie platobnej a finančnej disciplíny
Nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na bežnom účte neumožňuje štátnym podnikom lesného hospodárstva a podnikateľským subjektom v lesníctve včas a pravidelne uhrádzať záväzky voči fondom (sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a zdravotnému). Tieto povinnosti štátne podniky plnia podľa finančných možností so všetkými sankčnými postihmi pri nedodržaní platobného kalendára.
Druhým vážnym problémom je úhrada dane z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, ktoré sú štátne podniky povinné podľa zákonných opatrení uhradiť súčasne s vystavením faktúr za dodávku sortimentu dreva. Avšak táto daň sa uhradí štátnemu podniku až pri úhrade faktúry, t. j. o viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti. Pre názornosť situácie treba uviesť, že v prepočte objem pohľadávok po lehote splatnosti predstavuje viac ako 69 % objemu ročnej dane z pridanej hodnoty, ktoré štátne podniky a podnikateľské subjekty v lesníctve odvádzajú do štátneho rozpočtu.
Obmedzovanie financovania prevádzkových potrieb
Nedostatok reálne vytvorených, ale neuhradených finančných prostriedkov na bežnom účte štátnych podnikov fakticky neumožňuje vykonanie prác pestovateľskej činnosti, prác celospoločenského významu, opráv a údržieb a ochranu lesa v takom rozsahu, aby boli zabezpečené základné požiadavky lesného hospodárskeho plánu na riadne obhospodarovanie lesov, ktoré je prioritou štátnej lesníckej politiky i Stratégie a koncepcie rozvoja lesníctva na Slovensku.
Prepočet objemu pohľadávok po lehote splatnosti za rok 2000 na potrebu finančného krytia nákladov prevádzky dokumentuje, že neuhradený objem pohľadávok predstavuje chýbajúce disponibilné finančné zdroje na úhradu nákladov pestovateľskej činnosti, ktoré sú len o 105 mil. Sk v úhrne vyššie ako je objem pohľadávok po lehote splatnosti. Inak povedané, pohľadávky po lehote splatnosti predstavujú až 91,4-percentný ročný objem priamych nákladov pestovateľskej činnosti alebo 29 % ročných nákladov ťažbovej činnosti. Tento prepočet jednoznačne dokumentuje krajne neúnosný stav.
Kvantifikáciou dosahov neuhradených pohľadávok v lehote splatnosti bolo pre názornosť situácie zistené, že na celoštátnej úrovni predstavujú v roku 2000 pohľadávky pri priemernom speňažení dreva vo výške 1 308 Sk /m3 neuhradené dodávky dreva v objeme 863 tis. m3 dreva, čo je celoročná ťažba dreva 7 stredne veľkých lesných závodov štátneho podniku alebo 13,8 % objemu ročnej ťažby dreva všetkých podnikateľských subjektov v lesníctve SR. To fakticky znamená, že podnikateľské subjekty v lesníctve majú celoročne pokryté náklady pestovateľskej a ťažbovej činnosti iba na 21,8 %.
To jednoznačne poukazuje na skutočnosť, že nie je dostatok peňažných prostriedkov na financovanie najnutnejších potrieb pestovateľskej činnosti a predrubných výchovných ťažieb, ktoré sú z pestovateľského hľadiska dôležité, ale prácnejšie ako rubné ťažby. Vykonávanie predrubných ťažieb je obmedzované aj z toho dôvodu, že pri ich vykonávaní a manipulácii dreva vznikajú vo väčšej miere rovnané sortimenty, o ktoré nemá záujem drevospracujúci priemysel. Ide o tenšie hrúbkové triedy a rovnané drevo predovšetkým v listnatých lesoch, kde sú problémy aj s ich speňažením.
Obmedzovanie investičnej výstavby a technického rozvoja
Aj keď sa vytvárajú z odpisov základných prostriedkov zdroje na krytie potrieb investičnej výstavby a technického rozvoja, tieto sú absolútne nedostatočné a nezodpovedajú potrebám podnikateľským subjektom v lesníctve. Niekoľko rokov stagnuje obnova mechanizačných prostriedkov a nezabezpečuje sa v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov ani ich jednoduchá reprodukcia. Kritická situácia je najmä v ťažbovo-výrobnom a dopravnom procese, kde je viac ako 80 % univerzálnych traktorov a 70 % špeciálnych lesných kolesových traktorov starších ako 10 rokov, čo neúnosne zvyšuje nákladovosť výroby. V odvoze dreva je viac ako 80 % dopravných prostriedkov vyššej tonáže starších ako 10 rokov. Čelné nakladače a ďalšie špeciálne mechanizačné prostriedky sa prakticky neobnovujú. Z čiastkových podkladov možno uviesť, že situácia v neštátnom sektore je ešte kritickejšia.
Uvedený stav okrem nedostatočne vytvorených vlastných zdrojov z odpisov komplikuje pri realizácii investičnej výstavby a technického rozvoja nedostatok disponibilných finančných prostriedkov na bežnom účte aj z dôvodu neuhradených pohľadávok v lehote splatnosti. Charakterizuje to skutočnosť, že finančný objem neuhradených pohľadávok predstavuje viac ako 1,7-násobok celkového ročného objemu investícií. Za predpokladu, že by sa zlepšila finančná disciplína, bolo by možné sčasti uhradené finančné prostriedky za pohľadávky efektívne použiť aj na nákup strojových investícií, a tým aspoň čiastočne zlepšiť stav v opotrebovanosti mechanizačných prostriedkov v technickom rozvoji, ktoré sú určené v prevažnej miere pre ťažbovú činnosť, a tým aspoň čiastočne spomaliť existujúci a každoročne sa zhoršujúci stav v reprodukcii strojov a zariadení.
Neuhrádzanie vlastných záväzkov voči dodávateľom
Úhrada vlastných záväzkov je taktiež podmienená úhradou pohľadávok za dodávky dreva v lehote splatnosti a vytvorením dostatočných vlastných finančných zdrojov. Situácia je podľa vykonanej analýzy taká, že lehota splatnosti vlastných záväzkov štátnych podnikov sa v medziročnej relácii pohybuje v dôsledku nedostatku disponibilných finančných prostriedkov na účte od 41 do 49 kalendárnych dní. Neuhradené záväzky po lehote splatnosti predstavujú objem asi 260 mil. Sk a ich objem v individuálnych prípadoch presahuje objem pohľadávok po lehote splatnosti, čo je už problém platobnej neschopnosti.
Finančná analýza poukazuje aj na širšie súvislosti neplatenia pohľadávok v lehote splatnosti, ktoré sa týkajú aj nedostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie záväzkov, vyplývajúcich z Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Problematika zasahuje aj do mzdovej a sociálnej politiky a politiky zamestnanosti a je negatívne ovplyvňovaná tým, že nedostatok finančných prostriedkov na bežnom účte vo výplatnom období štátne podniky v najnutnejšom objeme kryjú bankovými preklenovacími úvermi, čo vytvára pri nedostupnosti bankových úverov tiež problémy. Zvyšuje úverovú zadlženosť a negatívne zhoršuje hospodárske výsledky a nepriamo vedie podnikateľské subjekty v lesníctve aj k takým úsporným mzdovým a sociálnym opatreniam, ktoré sú nežiaduce, ale vynútené finančnými možnosťami.
Charakterizuje to skutočnosť, že pokiaľ ukazovatele produktivity práce a ich plnenie v oblasti tvorby hospodárskeho výsledku vytvárajú priestor na postupné vyrovnávanie neopodstatneného rozdielu medzi priemerným zárobkom dosahovaným v národnom hospodárstve SR a v odvetví lesného hospodárstva, v skutočnosti sa táto disparita medziročne pohybuje na úrovni 10,3 --11,9 % (v roku 2001 sa predpokladá 10,7 %) a nedarí sa ju výraznejšie znížiť aj v dôsledku nedostatku disponibilných finančných zdrojov podnikateľských subjektov v lesníctve.
Pokiaľ ide o zamestnanosť v lesníctve, je evidentná skutočnosť, že za predpokladu bežnej úhrady pohľadávok v lehote splatnosti a štandardnej potreby vykonania požadovaných pestovateľských a ťažbových prác vrátane prác celospoločenského významu podporovanej štátom, by mohli podnikateľské subjekty v lesníctve podľa prepočtov reálne zvýšiť zamestnanosť v sezónnych prácach pri súčasnej úrovni zárobkov o viac ako 13 %, čo v skutočnosti predstavuje zamestnať asi 1 800 až 2 000 zamestnancov. Chronický nedostatok finančných prostriedkov súčasne núti obmedzovať aj realizáciu sociálnych programov hlavne v štátnych organizáciách, začo sú štátne podniky ako zamestnávatelia často kritizovaní odborovými organizáciami.
Zhoršovanie celkových hospodárskych výsledkov
Z hľadiska celkového finančného hospodárenia podnikateľských subjektov v lesníctve je prípustná a prijateľná určitá miera cudzích finančných prostriedkov (bankových úverov) na krytie financovania bežných prevádzkových potrieb. Neuhrádzanie pohľadávok v lehote splatnosti však spôsobuje, že aj najnutnejšie krytie prevádzkových nákladov vyžaduje zvýšené čerpanie bankových úverov pri neúmerne vysokej záruke na poskytnutie úverov aj za neuhradené pohľadávky, ktoré tým zaťažujú nákladovú zložku hospodárskeho výsledku.
Analýza finančného hospodárenia a použitia cudzích zdrojov na krytie deficitu disponibilných finančných zdrojov aj za pohľadávky po lehote splatnosti tak dokumentuje, že podnikateľské subjekty v lesníctve sú nútené v obchodnej politike uprednostňovať na tuzemskom trhu solventných odberateľov a v prípade prebytku niektorých sortimentov surového dreva hľadať možnosti umiestnenia dreva i v zahraničí.
Závery z analýzy
Širšie makroekonomické súvislosti obchodnej politiky so surovým drevom poukazujú objektívne na mimoriadne ťažkú finančnú situáciu podnikateľských subjektov v lesníctve, ako aj na skutočnosť, že vlastníci a užívatelia lesov sú nútení na úkor vlastných prevádzkových potrieb a riadneho obhospodarovania lesov viac-menej znášať problémy financovania firiem drevospracujúceho priemyslu. Tým prakticky podnikateľské subjekty v lesníctve úverujú firmy drevospracujúceho priemyslu, ktoré neplatením pohľadávok v lehote splatnosti výrazne zhoršujú ekonomické pozície všetkých vlastníkov a užívateľov lesov.
Považujeme preto za mimoriadne dôležité riešiť túto naliehavú problematiku eliminácie platobnej zadlženosti. Bez vyriešenia tohto skutočne kardinálneho problému dobrých obchodných vzťahov, medzi ktoré patrí aj úhrada pohľadávok v lehote splatnosti, nebude možné reálne naplniť ani v súčasnom období schválený program vládou SR Drevo -- surovina 21. storočia, ktorý predpokladá v strednodobom horizonte, t. j. do roku 2005, zabezpečiť zladenie stratégie lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu SR s cieľom využiť spoluprácu oboch odvetví národného hospodárstva na zvýšenie ich ekonomickej efektívnosti.
Táto situácia dlhodobo deformuje v negatívnom zmysle slova obchodné vzťahy vlastníkov a užívateľov lesov a firiem drevospracujúceho priemyslu, aj keď lesné hospodárstvo ako významné produkčné odvetvie má eminentný záujem na dobrej a vzájomne výhodnej spolupráci s drevospracujúcim priemyslom. Z pozície rezortu pôdohospodárstva sme si vedomí toho, že spolupráca je podmienkou prosperity obidvoch odvetví v období transformácie národného hospodárstva nielen u nás, ale máme skúsenosti, že aj v zahraničí, kde je spolupráca týchto dvoch významných produkčných odvetví na veľmi dobrej úrovni, pretože vlastníci a užívatelia lesov a firmy drevospracujúceho priemyslu sú navzájom výrobne a existenčne prepojení.