Venujete sa technike. Ako ste sa k nej dostali?
Pôvodne som sa chcela dostať k diplomacii a študovať jazyky, ale nemala som ten správny profil. Mala som strach, že zbytočne stratím rok, ak ma neprijmú na túto vysokú školu. Na strednej škole mi celkom dobre išla matematika aj fyzika, a tak som rozhodla ísť na vtedajšiu Vysokú školu dopravy a spojov v Žiline, odbor technická prevádzka telekomunikácií. Ten odbor som si vybrala, lebo bol najženskejší na elektrotechnickej fakulte. Na VŠDS bola ešte ekonomika, ale tá ma nebavila. Dnes si myslím, že som sa rozhodla dobre.
Ako ste sa dostali do súčasnej pozície?
Po ukončení školy som v roku 1991 odišla študovať na dva roky do Paríža. Po návrate domov som pracovala v Slovenských telekomunikáciách, potom som odišla do Prahy pracovať pre pobočku France Telécom pre ČR a SR. V roku 1996 sme sa zaoberali možným rozvojom na Slovensku. France Telécom získal licenciu a ja som sa rozhodla vrátiť domov. Okrem mňa sa vrátil aj vtedajší šéf tejto pobočky, Bruno Duthoit. Najprv som pracovala na výstavbe siete, v najťažšom období v roku 1997. A od roku 1998 som mala na starosti podporu jej prevádzky. Po odchode technického riaditeľa som v roku 2000 dostala ponuku na toto miesto a prijala som ju.
Ako vlastne vznikala sieť?
Ľudia, ktorí nastúpili v tom čase do Globtelu, boli mladí a ochotní drieť aj neskoro do noci, cez víkendy či sviatky. Iba motivovaní ľudia sú produktívni. Bola iba jedna cesta, ako preraziť -- drieť. Bol stanovený jasný cieľ: zabezpečiť pokrytie signálom GSM pre 91 % obyvateľstva do jedného roka od získania licencie. A o ňom sa už nedalo diskutovať, musel sa splniť. Myslím si, že ľudia to pochopili a nechali tu strašne veľa.
Koľko je žien v manažmente Orange?
Je dosť nezvyklé, že Francúzi vymenovali na túto pozíciu domáceho človeka. Na poste technického riaditeľa som v rámci skupiny Orange ako žena jediná. Zatiaľ. A v súvislosti so ženami v spoločnosti na...
Zostáva vám 85% na dočítanie.