V Bratislave nastúpite do vlaku. Stošesťdesiatkilometrovou rýchlosťou ste asi za hodinu v Púchove. Za Púchovom môže ísť vlak už "iba" stoštyridsiatkou, ale aj tak je za necelú polhodinu v Žiline. Je príjemné vedieť, že z Bratislavy po Kysuce to trvá pomaly toľko, za koľko sa Bratislavčania víkendovou mestskou dopravou preštrikujú z jedného konca mesta na druhý.
Pasažieri, ktorí vlakom zo Žiliny pokračujú na východ, sú za hodinu a štvrť v Tatrách. Rýchlik cez hory uháňa pomalšie, no jeho rýchlosť neklesá pod stodvadsať. Miestami naberá aj stoštyridsať. Z Tatier do Košíc to trvá už iba trištvrte hodiny. V sumáre je to z hlavného mesta do metropoly na východe čosi cez tri hodiny. Ešte rýchlejšie to bude vlakom po rovinatom juhu. Od českej hranice v Kútoch až po maďarskú v Štúrove poletia vlaky stošesťdesiatkou. Rozprávka? Nie. Iba vízia železníc, ako by mala vyzerať naša vlaková doprava niekedy po roku 2010. Predstavy, návrhy, analýzy sú na svete. Lenže kde vziať stovky miliárd?
Milión sem, milión tam. O tom, koľko stojí zmodernizovanie starej trate na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu, svedčí trebárs kratučký úsek Cífer -- Trnava. Vlaňajšia rekonštrukcia šiestich kilometrov so štyrmi mostmi, trolejmi a zabezpečovacími zariadeniami stála takmer pol mili...
Zostáva vám 85% na dočítanie.