29.01.2003, 23:00

Rozsudok pre zmeškanie
Za akých podmienok môže súd rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie a aký je rozdiel medzi rozsudkom pre zmeškanie a bežným rozsudkom?
-- Rozsudok pre zmeškanie je upravený v § 153b Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), podľa ktorého ak sú splnené v rovnakom čase súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Podľa odseku 2 rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť ak:
a) žalovaný sa nedostavil na prvé pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 3, § 115 ods. 2 O. s. p.) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho na to súd vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2 písmeno a)),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
d) žalobca, prítomný na pojednávaní, navrhol rozhodnúť spor podľa odseku 1.
Podľa § 153b ods. 5 O. s. p. rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku a v spore, ktorý účastníci konania nemôžu skončiť súdnym zmierom. Dosah pre účastníkov konania má rozsudok pre zmeškanie rovnaký ako "obyčajný" (bežný) rozsudok. Rozdiel je len v tom, že v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie súd uvedie iba predmet konania, stručné dôvody, pre ktoré tak rozhodol, a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Najpodstatnejší rozdiel medzi takýmito dvoma typmi rozsudkov je v tom, že proti rozsudku pre zmeškanie odvolanie nie je prípustné okrem odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie tohto rozsudku, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 202 ods. 1 O. s. p.) a ak nebol odporca z ospravedlniteľného dôvodu prítomný na prvom pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku pre zmeškanie podať návrh na jeho zrušenie, pričom ak súd návrhu vyhovie, zruší uznesením rozsudok a začne vo veci opäť konať (§ 153c ods. 1 O. s. p.).

Zákaz konkurencie
Je porušením zákona, ak slovenskí štatutári vykonávajú podnikateľskú činnosť mimo rámca predmetu podnikania, zapísanom v obchodnom registri?
-- V ustanovení § 65 odsek 1 Obchodného zákonníka je zakotvený tzv. zákaz konkurencie, čo znamená, že spoločník alebo člen štatutárneho orgánu nesmie podnikať v predmete podnikania spoločnosti mimo tejto spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Pri každom type obchodných spoločností je zákaz konkurencie upravený odlišne. Vo verejnej obchodnej spoločnosti sa zákaz konkurencie vzťahuje na spoločníka, pokiaľ mu to ostatní spoločníci nepovolia (§ 84 Obchodného zákonníka). V komanditnej spoločnosti zákaz konkurencie platí iba pre komplementárov, ktorí majú postavenie rovnaké ako spoločníci vo verejnej obchodnej spoločnosti (§ 99 Obchodného zákonníka). V spoločnosti s ručením obmedzeným sa zákaz konkurencie vzťahuje na štatutárny orgán, ktorým je alebo sú konateľ -- konatelia (§ 136 Obchodného zákonníka). V akciovej spoločnosti sa zákaz konkurencie vzťahuje takisto na štatutárny orgán, ktorým je predstavenstvo (§ 196 Obchodného zákonníka). Pri družstve Obchodný zákonník rozširuje okruh osôb, na ktoré sa zákaz konkurencie vzťahuje. Okrem členov predstavenstva ide o členov kontrolnej komisie družstva, prokuristov a riaditeľa družstva (§ 249 Obchodného zákonníka). Na záver je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník pri každom uvedenom type obchodných spoločností a družstva zákaz konkurencie umožňuje upraviť odchylne od zákona (rozšíriť alebo zúžiť) dohodou, zakotvenou v spoločenskej zmluve (vo verejnej obchodnej spoločnosti, v komanditnej spoločnosti a v spoločnosti s ručením obmedzeným) alebo v stanovách (v spoločnosti s ručením obmedzeným, v akciovej spoločnosti a v družstve).

Obchodný vestník
Kde nájdem vestník, v ktorom sú uverejňované vypísané verejné súťaže?
-- Verejná obchodná súťaž sú špecifikované v § 281 -- 288 Obchodného zákonníka a znamená to súťaž o najvhodnejší návrh na uzavretie nejakej zmluvy, ktorý vyhlasuje vyhlasovateľ neurčitým osobám. Verejná súťaž je špecifikovaná v § 847 -- 849 Občianskeho zákonníka a znamená to vyhlásenie verejnej súťaže vyhlasovateľa na určité dielo alebo výkon. Toto vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže alebo verejnej súťaže sa môže, ale nemusí urobiť prostredníctvom obchodného vestníka (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 100/1993 Z. z. o obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov), pričom táto možnosť je daná na rozhodnutie vyhlasovateľovi verejnej (obchodnej) súťaže. Vydávanie obchodného vestníka zabezpečuje Ministerstvo spravodlivosti SR prostredníctvom vydavateľa a vydáva sa spravidla raz za 15 dní v čiastkach číslovaných v bežnom roku postupne (§ 1 a § 5 ods. 1 citovaného nariadenia vlády). Nahliadnuť do obchodného vestníka možno na internete (informácie možno získať na internetovej adrese Ministerstva spravodlivosti SR, www.justice.gov.sk) alebo je možné zakúpiť si obchodný vestník, a to v predajniach tzv. Ševtu, ktorý okrem obchodného vestníka zabezpečuje aj predaj Zbierky zákonov SR.

Právo na úroky z omeškania
Mám nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorú mi môj obchodný partner nezaplatil?
-- Obchodný zákonník v § 365 ustanovuje, že dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Keď teda budeme vychádzať zo situácie, že jeden z obchodných partnerov (zmluvných strán) nezaplatí svoj peňažný záväzok riadne a včas, je v omeškaní s platením tohto peňažného záväzku a podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie než je úroková sadzba, určená obdobne podľa § 502 Obchodného zákonníka, ak nie je sadzba úrokov z omeškania dohodnutá. V praxi to znamená, že zmluvné strany (obchodní partneri) majú pre prípad omeškania platenia peňažného záväzku jednej zo strán dohodnutý úrok z omeškania a jeho sadzbu alebo má veriteľ voči dlžníkovi právo na úrok z omeškania zo zákona (Obchodného zákonníka). V tomto prípade sa úrok z omeškania počíta od prvého dňa omeškania dlžníka s platením jeho peňažného záväzku v takej výške (sadzbe), ktorú poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy, zvýšenej o 1 % (§ 369 a 502 Obchodného zákonníka). Pokiaľ dlžník dobrovoľne nezaplatí svoj peňažný záväzok, má veriteľ právo žiadať zaplatenie tejto pohľadávky od dlžníka cestou rozhodcu (ak majú strany pre takýto prípad podľa príslušných ustanovení rozhodcovského zákona dohodnutého rozhodcu) alebo cestou súdu.

Prevzatie dlhu
Akým spôsobom sa dá záväzok postúpiť inému podnikateľovi?
-- Keďže ide o postúpenie záväzku inému podnikateľovi, ide o obchodno-záväzkový vzťah medzi dvoma podnikateľmi, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník však pojem postúpenie záväzku nepozná, s odvolaním sa na ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pojem postúpenie záväzku definuje v ustanoveniach § 531 -- 532 Občianskeho zákonníka ako prevzatie dlhu. Podľa platnej právnej úpravy postúpiť možno iba pohľadávku, dlh alebo záväzok možno prevziať. Prevzatím dlhu nastúpi ten, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, ako dlžník na miesto pôvodného dlžníka, ak dá na to veriteľ súhlas buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou. Znamená to, že prevzatie dlhu môže byť dvojaké: tzv. privatívna intercesia, pri ktorej pôvodný dlžník je nahradený novým dlžníkom a tzv. kumulatívna intercesia, pri ktorej k pôvodnému dlžníkovi pristupuje nový dlžník. Takže záväzok sa dá previesť ("postúpiť") inému podnikateľovi písomnou zmluvou o prevzatí dlhu dlžníka, uzavretou medzi dlžníkom a tým, kto preberá dlžníkov dlh so súhlasom veriteľa, alebo uzavretou medzi veriteľom a tým, kto preberá dlžníkov dlh bez súhlasu dlžníka. Ak je zmluva o prevzatí dlhu uzavretá medzi dlžníkom a tým, kto preberá dlh, pôvodný dlžník zo záväzkového vzťahu voči veriteľovi vystupuje a nahrádza ho ten, kto preberá jeho dlh. Ak je zmluva o prevzatí dlhu uzavretá medzi veriteľom a tým, kto preberá dlžníkov dlh, do záväzkového vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom vstupuje na strane dlžníka ten, kto preberá dlžníkov dlh.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradensky-servis, menuAlias = poradensky-servis, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
20. apríl 2024 10:01