Nový rok nám v rámci reformy daňovej sústavy prináša aj zmeny v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Jedinou zmenou nie je len zavedenie rovnakej dane pre daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty vo výške 19 percent, ale aj rad súvisiacich a nadväzujúcich zmien, ktoré boli, resp. sú predmetom zákona č. 255/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Táto novela obsahuje celkovo 38 bodov, pričom ich účinnosti sú rozdelené do dvoch termínov. Prvá časť -- účinnosť od 1. augusta 2003 (celkovo 13 bodov) a druhá časť -- účinnosť od 1. januára 2004 (celkovo 25 bodov). Rozoberieme si dosah ustanovení, ktoré vstupujú do platnosti od 1. januára 2004.

V dôsledku zmeny ustanovenia § 7 odseku 7 pri obstaraní osobného automobilu formou finančného lízingu (zmluva o kúpe prenajatej veci) nie je potrebné, aby v splátkovom kalendári sa jednotlivé splátky rozdeľovali na časť týkajúcu sa vstupnej ceny automobilu a na časť, ktorá zohľadňuje finančnú prirážku lízingovej spoločnosti, pretože základom dane pri týchto splátkových kalendároch sú celkové sumy jednotlivých splátok bez dane, dohodnuté v zmluve o kúpe prenajatej veci.
Táto skutočnosť súvisí s tým, že od 1. januára 2004 sa:
-- zavádza jednotná sadzba dane vo výške 19 percent, čím dochádza k zrušeniu vyššej 20-percentnej sadzby a nižšej 14-percentnej sadzby, t. j. pre obe časti splátkového kalendára sa uplatňuje rovnaká daň z pridanej hodnoty,
-- s veľmi podstatnou zmenou, ktorou je zrušenie možnosti odpočítania dane z prirážky, ktorá je súčasťou dohodnutej splátky. Táto skutočnosť nastáva vypustením tej časti ustanovenia § 20 odseku 5 písm. a), ktorá práve tento odpočet dane z pridanej hodnoty z finančnej prirážky umožňovala.

* Z § 7 sa vypúšťa odsek 10, v zmysle ktorého platiteľ pri dodávke tovaru súčasne s jeho montážou a inštaláciou bol povinný rozdeliť základ dane osobitne pre tovar a osobitne pre službu . Rovnaký osud postihol aj odsek 11, na základe ktorého pri dodávke technologického zariadenia stavby a vybraného tovaru (uvedeného v prílohe č. 2 zákona platného do 31. decembra 2003), ktorý sa zabudováva ako súčasť stavby, nie je potrebné ho osobitne vyčleňovať na správne určenie daňovej povinnosti. Tieto zmeny súvisia taktiež so zrušením dvoch rozdielnych sadzieb dane pre rôzne činnosti a tovary a ich nahradením jednotnou sadzbou platnou pre všetky zdaniteľné plnenia.
* Keďže ubytovacie služby v zmysle prílohy č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného do 31. decembra 2003 podliehali nižšej sadzbe dane, pri ich poskytnutí, ak súčasťou zdaniteľného plnenia boli aj iné služby podliehajúce vyššej sadzbe dane, platiteľ bol povinný v zmysle ustanovenia § 8 odseku 6 rozdeliť základ dane osobitne pre jednotlivé služby, ak pre ne platili rozdielne sadzby dane. Uplatnením jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty od 1. januára 2004 predmetné ustanovenie stráca opodstatnenie, a preto bolo v celom rozsahu vypustené.
* Ustanovenie § 10 sa obmedzuje len na znenie sadzba dane je 19 percent a všetky ostatné odseky tohto ustanovenia sa vypúšťajú. Opätovne to súvisí so znížením základnej sadzby dane z 20 na 19 percent a so zrušením zníženej sadzby dane platnej pre:
-- dodanie tovaru služieb uvedených v prílohe č. 1 zákona,
-- dodanie stavieb a stavebných prác zatriedených do číselných kódov 45.1 až 45.4 klasifikácie produkcie,
-- prevod nehnuteľností alebo jej časti, alebo pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti,
-- prenájom a požičiavanie osobných automobilov s vylúčeným odpočtom dane,
-- finančnú prirážku pri finančnom lízingu osobných automobilov, pri ktorých bol vylúčený odpočet dane.

Príslušná sadzba dane
Ustanovenie § 11 určuje povinnosť platiteľovi vypočítať daň a zároveň stanovuje spôsob výpočtu tejto dane. V jednotlivých odsekoch dochádza len k technickej zmene, t. j. v jednotlivých súvetiach v texte príslušná sadzba dane sa vypúšťa slovo príslušná, ktoré sa týkalo uplatnenia jednej z dvoch sadzieb dane podľa danej situácie.
V zmysle zmeny týkajúcej sa uplatňovania jednotnej sadzby dane, upravuje sa aj ustanovenie § 15 odseku 4, v zmysle ktorého naďalej ostáva povinnosť pri uskutočnení zdaniteľného plnenia, ktorého súčasťou je aj oslobodené plnenie, v daňovom doklade uviesť osobitne výšku ceny bez dane a výšku dane celkom oddelene od výšky ceny zdaniteľného plnenia oslobodeného od dane. Obdobne ako aj v predchádzajúcom období platí, že ustanovenie tohto odseku sa nepoužije pre zdaniteľné plnenie podľa § 13 odseku 6, t. j. obstaranie služby vo svojom mene na účet inej fyzickej alebo právnickej osoby. Obdobná povinnosť nastáva aj pri vystavovaní zjednodušených daňových dokladov v zmysle § 16, kde aj v tomto prípade (§ 16 odsek 3), ak súčasťou zdaniteľného plnenia je oslobodené zdaniteľné plnenie, musí sa osobitne uviesť.
Ustanovenie § 19, ktoré riešilo vystavovanie dobropisu alebo ťarchopisu, sa taktiež mení len v súvislosti so zavedením jednotnej sadzby dane. To znamená, že ak odsek 2/3 predmetného ustanovenia riešil daňový dobropis/ťarchopis, ktorým je daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorým sa opravuje výška dane pri znížení/zvýšení ceny za zdaniteľné plnenie alebo pri znížení/zvýšení sadzby dane, časť týkajúca sa podmienky zníženia/zvýšenia sadzby dane je už neaktuálna a preto bola nahradená možnou situáciou -- pri oprave sadzby dane.
Ustanovenie § 20 odseku 7 nadväzuje na odsek 6, ktorý však vstúpil do účinnosti už 1. augusta 2003. Ním sa rozširuje okruh platiteľov, ktorým sa umožňuje odpočítať daň pri kúpe ojazdených osobných automobilov o tých platiteľov, ktorí realizujú následne nielen predaj takýchto automobilov, ale aj prenájom. Predmetné ustanovenie zrovnoprávňuje z hľadiska uplatnenia odpočtu DPH všetkých platiteľov kupujúcich ojazdené osobné autá za účelom nielen ďalšieho predaja (aj formou finančného lízingu), ale aj za účelom ďalšieho prenájmu (operatívny lízing, bez ohľadu na dĺžku prenájmu, t. j. dlhodobý, ale aj krátkodobý prenájom). Opätovne platí podmienka, že takáto činnosť musí byť v súlade s predmetom podnikania, teda platiteľ musí mať túto činnosť aj zaregistrovanú v živnostenskom oprávnení. Pre týchto platiteľov sa výška odpočtu DPH určí spätne, t. j.:
Kúpna cena automobilu x 19
Výška dane = --------------------------------------------------
119

Zánik odpočtu DPH pri finančnom lízingu
Keďže od 1. januára 2004 zaniká možnosť odpočtu dane z pridanej hodnoty z finančnej prirážky pri finančnom lízingu osobných automobilov, pre ďalšie obdobie nemá opodstatnenie ustanovenie § 20 odseku 14, na základe ktorého ak sa finančný lízing neukončil kúpou osobného automobilu, nájomca -- platiteľ musel odviesť daň z pridanej hodnoty, ktorú si uplatnil z finančnej prirážky. To znamená, že predmetné ustanovenie sa zo zákona vypustilo.
Pre nasledujúce obdobia uplatnením jednotnej sadzby vo výške 19 percent na význame stratila aj príloha č. 1 zákona, ktorá tvorila zoznam tovarov a služieb podliehajúcich nižšej sadzbe dane a príloha č. 2 zákona, ktorá tvorila zoznam tovarov, ktoré sa pevne zabudovávajú ako súčasť stavby a podliehajú vyššej sadzbe dane. Obe tieto prílohy sa vypúšťajú a v platnosti ostáva len príloha č. 3, ktorou sa upravoval postup pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku podľa § 21a. Táto príloha pre nasledujúce obdobie je v platnosti bez číselného označenia. Táto skutočnosť sa premietla aj vo vzťahu k § 21a, ktorého sa bezprostredne týka, a to tým, že v jednotlivých súvetiach sa vypúšťa číselné označenie tejto prílohy. Spôsob výpočtu a podmienky však naďalej ostávajú nezmenené. Podstatná zmena nastáva úpravou ustanovenia § 23, ktorý sa týka nadmerného odpočtu. Podľa doterajšej právnej úpravy nadmerný odpočet platiteľ započítaval s vlastnou daňovou povinnosťou.
Nadmerný odpočet bolo možné vrátiť len v prípade:
-- uskutočnenia minimálne 30-percentného podielu vývozu služieb alebo tovaru, medzinárodnej prepravy z celého objemu uskutočnených zdaniteľných plnení,
-- ak súčet súm dane na výstupe za zdaniteľné plnenia v nižšej sadzbe bol vyšší ako 50 percent celkovej dane na výstupe a táto podmienka bola splnená zároveň v každom z piatich predchádzajúcich za sebou idúcich zdaňovacích obdobiach,
-- ak platiteľ odpočítal daň minimálne vo výške 100 000 Sk z kúpeného hmotného investičného majetku a zároveň táto daň na výstupe predstavovala viac ako 50 percent celkovej dane na výstupe.

Nový systém vysporiadania nadmerného odpočtu
Prvým januárom 2004 sa zavádza nový systém vysporiadania nadmerného odpočtu. Jeho princípom je to, že pri vzniku nadmerného odpočtu sa tento nadmerný odpočet odpočíta od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom období. Mesačný platiteľ v nasledujúcom mesiaci, štvrťročný platiteľ v nasledujúcom štvrťroku. Ak platiteľ nemôže odpočítať tento vzniknutý nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet (prípadne jeho časť) na základe žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu. Žiadosť platiteľ môže podať najskôr pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom vznikol nadmerný odpočet. Daňový úrad má povinnosť vrátiť tento nadmerný odpočet v lehote 30 dní od podania žiadosti o jeho vrátenie.
Aj pri novom mechanizme vracania nadmerného odpočtu platí, že ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začne kontrolu na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu alebo ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet zistený kontrolou v lehote desiatich dní od ukončenia kontroly.

Algoritmus vracania nadmerného odpočtu
Nadmerný odpočet = X1
(1. zdaňovacie obdobie -- mesiac, resp. štvrťrok)

2. zdaňovacie obdobie
vznik ďalšieho nadmerného odpočtu daňová povinnosť (P) je nižšia ako nadmerný odpočet v predchádzajúcom období = X3 = X1 -- P
X2
Vrátenie nadmerného odpočtu X2 alebo X3
daňové priznanie za 2. zdaňovacie obdobie
žiadosť o vrátenie nadmerného odpočtu X1, resp. X3 !!!
DÚ otvorí kontrolu
30-dňová lehota
DÚ vráti nadmerný odpočet X1, resp. X3
DÚ vráti nadmerný odpočet v lehote do 10 dní od ukončenia kontroly

Daňové priznanie
Je potrebné si uvedomiť, že predmetné ustanovenie § 23 nadobúda účinnosť 1. januára 2004, čo znamená, že v praxi sa predmetné ustanovenie prejaví až podaním daňového priznania za druhé zdaňovacie obdobie a žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu, resp. jeho časti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda pre mesačných platiteľov za obdobie február 2004 a pre štvrťročných platiteľov až II. štvrťrok 2004. Daňové priznania za IV. štvrťrok 2003 alebo za december 2003 budú podliehať režimu doterajšej právnej úpravy, čo znamená, že napr. nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie december 2003 bude platiteľ dane odpočítavať od vlastnej daňovej povinnosti v zdaňovacích obdobiach január až jún 2004. Ak sa tento nadmerný odpočet nevykompenzuje s daňovou povinnosťou ani do obdobia jún 2004, môže platiteľ dane požiadať daňový úrad o jeho vrátenie. Uvedené je v súlade s novým prechodným ustanovením uvedeným v § 55f odseku 2.
Záznamová povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 24 sa taktiež upravuje len z technickej stránky, to znamená, vplyvom uplatňovania jednej sadzby dane sa záznamy vedú podľa zdaniteľných plnení, pri ktorých sa uplatňuje daň a podľa plnení oslobodených od dane.
Pre cestovné kancelárie taktiež nastáva úprava v súvislosti so zavedením jednotnej sadzby dane, kde v § 46c odseku 3 sa vypúšťa časť ustanovenia, ktorá vlastný výkon cestovnej kancelárie zdaňovala zníženou sadzbou dane.
Vypustenie prílohy č. 1, ktorá bola súčasťou zákona, má vplyv aj na ustanovenie § 49 odseku 3, kde pri dovoze tovaru sa taktiež bude uplatňovať len jednotná sadzba 19 percent.

Zákonné úpravy
Na záver sa do prechodných ustanovení zákona za § 55e vkladá § 55f a 55g. Odsek 1 § 55f upravuje použitie sadzby dane pri oprave základu dane zdaniteľných plnení uskutočnených do 31. decembra 2003 podľa § 18. V týchto prípadoch sa uplatňuje pôvodná sadzba dane, t. j. sadzba dane použitá pri uskutočnení pôvodného zdaniteľného plnenia.
O odseku 2 sme sa už zmienili v časti nadmerného odpočtu. Týmto odsekom sa vlastne rieši vysporiadanie nadmerného odpočtu vzniknutého do 31. decembra 2003 použitím ustanovení platných do 31. decembra 2003.
Ustanovenie § 55g nás pripravuje na zmenu súvisiacu so vstupom Slovenska do EÚ, ktorou je vlastne ukončenie platnosti existujúcich osvedčení o registrácii vydaných platiteľom a následne o vydaní nových osvedčení, ktoré nadobudnú platnosť dňom vstupu Slovenska do EÚ.