StoryEditor

Únia potrebuje inú strategickú doktrínu

24.09.2004, 00:00

Európska únia sa musí zamerať na bezpečnosť ľudí, a nie na bezpečnosť území a k tomu potrebuje zvláštne vojenské a civilné sily, hovorí štvorica expertov v správe vypracovanej pre šéfa zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie Javiera Solanu. Projekt sa nazýva Ľudská bezpečnostná doktrína a predpokladá, že na zaistenie ochrany ľudí na európskom kontinente je nevyhnutné presadiť v najbližšom okolí Európy myšlienky ľudských práv a demokracie. To nejde podľa expertov silou, ale kombináciou ekonomickej a humanitárnej pomoci. Únie preto potrebuje pätnásťtisíc vojakov a civilných pracovníkov, ktorých by mohla vyslať na niekoľko mesiacov alebo rokov do zahraničia.
"Európania nemôžu byť v bezpečí, keď milióny ľudí inde vo svete žijú v nebezpečenstve," uviedla profesorka Mary Kaldorová z londýnskej School of Economics. Kaldorová pracovala na správe pre Solanu so zvláštnym vyslancom OSN pre Sudán Janom Pronkom, bývalým šéfom misie KFOR v Kosove, generálom Klausom Reinhardtom a španielskym bývalým ministrom obrany Narcisom Serrom. Experti tvrdia, že únia môže zohnať peniaze na novú bezpečnostnú doktrínu, bez toho, aby rušila súčasné programy. "Stačí obmedziť výdavky na neúčinné nástroje ako sú ťažké tanky a delostrelectvo -- zbrane, ktoré európskej bezpečnosti nepomáhajú. Únie tiež získa prostriedky, pokiaľ uskutoční liberalizáciu zbrojného trhu," hovorí generál Reinhardt. "Musíme sa zbaviť predsudku, ktorý razia Američania, že vojaci nemajú čo hľadať v humanitárnych misiách," dodáva. Návrh na odklon od tradičnej bezpečnostnej doktríny zverejnil úrad Javiera Solanu vo chvíli, keď Marschallova nadácia publikovala závery svojho výskumu o rozdieloch vo vnímaní stavu sveta v Spojených štátoch a vo vybratých európskych krajinách. Z výskumu vyplynulo, že Európania nechcú byť na okraji medzinárodného diania, odmietajú však za bezpečnosť platiť viac ako doteraz. Sedemdesiatjeden percent Európanov v správe uviedlo, že by chcelo mať z únie globálnu superveľmoc. Štyridsaťsedem percent to však nechce v prípade, keby sa tým museli zvýšiť vojenské výdavky. Marschallova nadácia skúmala názor ľudí v deviatich európskych krajinách, Turecka a Spojených štátoch. Päťdesiatosem percent Európanov si nepraje, aby Amerika bola vodcom na medzinárodnej scéne a 76 percent odmieta zahraničnú politiku prezidenta Georgea Busha. Päťdesiatpäť percent Európanov však vníma Spojené štáty ako priateľskú krajinu a spojenca.
Výskum Marschallovej nadácie tak nepriamo potvrdzuje názor štvorice expertov na novú bezpečnostnú doktrínu únie. Európania si želajú, aby sa ich vojaci zúčastnili iba na mierových alebo stabilizačných misiách a upevňovali tak bezpečnosť Európy. Ak by išlo o krízovú alebo vojnovú oblasť, mala by iniciatíva prísť až po mandáte OSN.
"Vojaci by podľa tejto novej doktríny vlastne mali chrániť hlavne civilistov, ktorí by rozdeľovali humanitárnu pomoc. Nebolo by to klasické oddeľovanie vojnových strán," hovorí zvláštny emisár OSN pre Sudán Jan Pronk. "Práve tragédia v západnom Sudáne ukazuje na nevyhnutnosť mať také sily k dispozícii."
Podľa Mary Kaldorovej musí únia stabilizovať hlavné regióny, odkiaľ sa exportuje terorizmus, drogy a ilegálny obchod s ľuďmi a so zbraňami. Na území Európy došlo k upokojeniu vďaka misiám v bývalej Juhoslávii. Miestami, odkiaľ hrozí nestabilita, je Kaukaz, hlavne Čečensko, Blízky východ a Irak. Šírenie globálnej bezpečnosti pre ľudí je hlavnou úlohou únie," hovorí. Úrad Javiera Solanu chce správu nezávislých expertov spracovať do revidovanej bezpečnostnej doktríny Európskej únie. Členské štáty by ju mali prerokovať ešte tento rok.

menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
24. apríl 2024 12:16