Najdôležitejším číslom tohto mesiaca bol nepochybne údaj o hrubom domácom produkte za druhý štvrťrok 2002. Výsledok bol presne podľa našich očakávaní a reálny HDP vzrástol o štyri percentá. Jeho medziročný prírastok tak bol o 1,2 percentuálneho bodu vyšší ako pred rokom. V štruktúre naďalej dominovala spotreba. Konečná spotreba domácností rástla vysokým medziročným tempom (5,9 %), ešte vyššiu dynamiku však mala spotreba verejnej správy (7,7 % medziročne). Na druhej strane, tvorba hrubého fixného kapitálu sa medziročne zvýšila o miernu desatinu percenta. Nezdravá štruktúra rastu našej ekonomiky teda naďalej pretrváva. Z hľadiska niekoľkých rokov totiž musí byť nárast miezd v súlade s nárastom produktivity práce. Dobrou správou je rast zahraničného dopytu o 5,2 %, zatiaľ čo domáci rástol nižším medziročným tempom (3,2 %). Rast reálnych miezd vďaka rekordne nízkej inflácii v druhom štvrťroku akceleroval na 7,2 % medziročne. Najvyššie nárasty reálnych miezd (takmer 20 % medziročne) pocítili sektory ako školstvo, zdravotníctvo alebo verejné služby. Po šiestich štvrťrokoch nárastu došlo v tomto kvartáli k poklesu zamestnanosti v hospodárstve (o 0,2 %), zároveň však došlo aj k zníženiu nezamestnanosti (o 4,6 % medziročne).
Ako sme predpokladali, postupné zlepšovanie výsledkov zahraničného obchodu pokračovalo aj v júli. Pasívne saldo dosiahlo 7,2 mld. Sk, čo je o viac ako miliardu menej ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Deficit zahraničného obchodu na dvanásťmesačnej báze po siedmich mesiacoch v júli opätovne klesol pod desať percent z HDP. V júli dosiahol tak vývoz, ako aj dovoz vysoké medziročné nárasty, keď vývoz vzrástol o 15,6 % a dovoz o 11,4 % medziročne. Pozitívnou správou je, že opäť dynamika exportu prevýšila tempo rastu importu. Keď sa pozrieme do štruktúry exportu, zistíme, že značné zlepšenie nastalo vo vývoze dopravných prostriedkov, ktorého hodnota je najvyššia za posledných 12 mesiacov, pričom ich import v porovnaní s minulým mesiacom klesol. Pravdepodobne pokles dovozu súvisí aj s vývojom kurzu Slovenskej koruny. Dobre sa naďalej darí aj exportu kovov a kovových výrobkov. Na strane dovozu nastalo značné zvýšenie importu strojov, ktorý v júli dosiahol najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Zároveň nastal aj pokles ich vývozu.
Index spotrebiteľských cien (CPI) už v auguste nepokračoval v poklese a odrazil sa od historického minima, kam sa pravdepodobne len tak ľahko nevráti (možno až o pár rokov). Cenová hladina v uplynulom mesiaci vzrástla o pol percenta oproti júlu a v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 2,7 %. Ani tento rast však nespôsobili rastúce reálne mzdy a s tým súvisiace vyššia spotreba domácností, ale rast regulovaných cien. Ich podiel na medzimesačnom raste CPI bol až 0,44 percentuálneho bodu. Konkrétne, zvýšili sa ceny telefónnych a faxových služieb o 13,4 %. Mierny nárast vykázala tak jadrová, ako aj čistá inflácia, o veľkých dopytových tlakoch však ani naďalej nemôžeme hovoriť. Predpokladáme, že do konca roka inflácia opäť prekročí tri percentá, výrazný rast však SR čaká až po zvýšení regulovaných cien. Deregulačný kalendár pripraví až nová vláda, preto zatiaľ nie je možné pripraviť presnejšie odhady. V súčasnosti predpokladáme, že v roku 2003 sa CPI vráti nad 6 %.
Index POP (predpokladaný objem produkcie) zaznamenal v auguste prudký pád o takmer sedem bodov a dosiahol rovnakú hodnotu ako v apríli tohto roku (24,4 bodov). Napriek tomu dosiahol o takmer desať bodov vyššiu hodnotu ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Očakávania podnikov na nasledujúce tri mesiace sa zhoršili tak v priemysle, ako aj v stavebníctve. Index ESO (ekonomická sila občana) dosiahol v júli 101,9 bodu, čím opäť dosiahol novú rekordnú hodnotu od zavedenia indexu (január 1999). V najbližších mesiacoch očakávame, že index ESO prekoná hranicu 102 bodov. Opätovne však chceme zdôrazniť, že vzhľadom na nerovnomerné rozloženie príjmov v spoločnosti rast životnej úrovne nemusia rovnako cítiť všetky sociálne vrstvy obyvateľstva.
StoryEditor