Po atentátoch z 11. septembra 2001 sa americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) pokúsil o koordináciu boja proti terorizmu -- pochopiteľne, predovšetkým s Európou. Do ústredne Europolu promptne vyslal styčného dôstojníka, ktorého úlohou bola analýza údajov získaných z celej Európskej únie. O osem mesiacov neskôr ho však bez okolkov zase odvolali, posielané informácie nemali veľkú cenu. Vzápätí v Europole zaniklo aj oddelenie, ktoré vyhodnocovalo poznatky o aktivite islamistov.
Opätovnú pozornosť európskych štátnikov si Europol vyslúžil znovu až po madridských atentátoch z 11. marca 2004. Jeho pracovníci sú v nezávideniahodnej situácii -- bez skutočných právomocí sa tento úrad musí pokúsiť o zjednotenie úsilia 34 policajných ústrední a spravodajských služieb, pracujúcich v rôznom jazykovom prostredí, v krajinách s nerovnakou úrovňou občianskych slobôd, s odlišnosťami v colnom i právnom systéme. Pritom uvedený počet ústrední ešte vzrastie prvého mája, keď sa európska "pätnástka" zmení na "dvadsaťpäťku".
Tým, že Európska únia zaviedla spoločnú menu, zanikli ďalšie vnútorné prekážky, ktoré až dovtedy bránili plnému uplatňovaniu spoločných predpisov: od poľnohospodárstva až po obchod. Bezpečnosť sa i naďalej chápe ako výsadná doména národných vlád. Ak sa aj ukáže nutnosť výmeny nejakých spravodajských organizácií, príslušné ústredne stále uprednostňujú dvojstranné kontakty s partnerskými organizáciami namiesto toho, aby využili širšiu platformu, ktorú ponúka Europol.
Po 11. septembri 2001 americká vláda prikročila k ďalekosiahlej koordinácii činnosti všetkých bezpečnostných zložiek a s uvedeným cieľom vytvorila i strešný federálny orgán, Národný bezpečnostný úrad. Europol, naopak, zostal v zajatí existujúceho systému. Vlastné operácie môže organizovať len vo veľmi obmedzenej miere a vždy musí brať ohľad na stanovisko pätnástich vlád. "Dať Europolu viac výkonných právomocí sa neodváži nikto, pretože také niečo by naznačovalo federálny charakter únie -- a to je predbežne neakceptovateľné," hovorí Cyrille Fijnaut, profesor medzinárodného trestného práva na univerzite v belgickom Leuvene.
Vznik Europolu inicioval ešte v roku 1991 vtedajší nemecký kancelár Helmut Kohl. Jeho úlohou však pôvodne mal byť hlavne boj proti šíreniu drog a detskej pornografie, v menšej miere medzinárodná kriminalita ako taká. S opatreniami na obmedzenie týchto negatívnych prvkov v živote dnešnej spoločnosti súhlasil každý, preto sa nejaké väčšie problémy ani neprejavovali. Boj proti terorizmu si však vyžaduje iné metódy pôsobenia a tu sa jednotné stanovisko hľadá už ťažšie.
"Súčasná koncepcia je dobrá, ak Europol považujeme len za akúsi poštovú schránku pre jednotlivé členské štáty EÚ," hovorí Belgičan Dirk Lybaert, ktorý v minulosti pracoval v oblasti boja proti terorizmu. "Ak túto agentúru porovnáte s americkou FBI, tak ide o koncepciu celkom odlišnú. A v tom spočíva slabosť Europolu -- len zriedkavo prekračuje úroveň teórie." (hn/gaf)