Po vstupe Slovenska do EÚ sa neočakáva všeobecný prudký nárast cien nehnuteľností. Zhodli sa na tom predstavitelia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). "V regiónoch mimo hlavného mesta neočakávame taký veľký nárast dopytu, aby významne ovplyvnil trh s nehnuteľnosťami, ktorý mimo Bratislavy a jej blízkeho okolia dnes vlastne takmer neexistuje," uviedol prezident NARKS Vladimír Guttek. Inak to môže byť v Bratislave, kde podľa viceprezidenta NARKS Ľubomíra Kardoša vstup do EÚ prinesie rozšírenie realitného trhu o skupinu záujemcov, ktorú devízový zákon v súčasnosti obmedzuje - občanov krajín EÚ. Pre hlavné mesto to bude znamenať ešte väčší dopyt po kvalitných nehnuteľnostiach.
"Týka sa to bytov, nebytových priestorov i rozšírenia ubytovacích kapacít v penziónoch a hoteloch," uviedol. Zvýšenie dopytu spôsobí priblíženie sa cien realít v Bratislave napr. k Budapešti či Viedni (v Budapešti v súčasnosti stojí štvorcový meter plochy bytu v exkluzívnej lokalite po prepočte 70 000 Sk, v Bratislave je to 45 000 Sk/m2). Zmeny v cenách bratislavských nehnuteľností však Ľ. Kardoš očakáva až v časovom horizonte približne desiatich rokov od vstupu. "Taká analýza, ktorá by presne stanovila vývoj cien po vstupe do EÚ, neexistuje. Stačí malé zakolísanie politickej alebo ekonomickej situácie štátu a všetko bude inak," zdôraznil.
Prudký nárast cien nehnuteľností ako celku v SR neočakáva ani rezort zahraničných vecí. Podľa riaditeľa odboru ekonomicko-právnych vzťahov Ministerstva zahraničných vecí SR Juraja Nociara možno síce nárast cien nehnuteľností očakávať, ale bude postupný a určite nepôjde o cenový boom. SR preto v súvislosti so vstupom do únie požiadala o prechodné obdobie iba pri nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy cudzincami, ktoré potrvá sedem rokov. Výnimkou budú cudzinci - farmári, ktorí si budú môcť pôdu odkúpiť už po troch rokoch jej prenajímania, avšak len za predpokladu, že na nej priamo hospodárili. "Nebude to teda platiť vtedy, ak by pre nich hospodárenie zabezpečoval iný subjekt," uviedol J. Nociar. Trojročná lehota sa začne rátať dňom vstupu SR do EÚ.
Pôvodne sa zvažovala žiadosť o prechodné obdobie aj pri tzv. sekundárnych rezidenciách (napríklad chatách, chalupách, ale aj bytoch, ktoré ich majiteľ nepoužíva ako trvalé bydlisko). Od tejto žiadosti sa napokon upustilo. Kúpu nehnuteľností, ktoré budú slúžiť na trvalý pobyt cudzinca v SR, kandidátske krajiny nemôžu obmedzovať, pretože by porušili základné pravidlo voľného pohybu osôb v EÚ.
StoryEditor