V niektorých pohraničných oblastiach ČR fungujú nemecké spolky, ktoré vyučujú nemčinu českých občanov, ktorí sa hlásia k nemeckému povedomiu a organizujú vydávanie nemeckých pasov, píše český týždenník Týden. Nemecké právo pre nadobúdanie štátneho občianstva je dosť pružne aplikovateľné, takže o občianstvo môže požiadať široký okruh ľudí, ktorí preukážu "nemecké korene". Nemecké úrady však svoju politiku prispôsobujú štátu, kde kandidát na Nemca žije. V ČR sú bezproblémoví kandidáti, ktorým sa podarilo ponechať si nemecké občianstvo až do roku 1953, keď československá vláda konečne urobila generálne pardon a vrátila obyvateľom pohraničných území občianstvo a zároveň aj občianske práva. Niektorí Nemci ho nadobudli už v roku 1948. Po obnovení Československej republiky obyvateľstvo úrady diferencovali pri nadobúdaní občianstva podľa postojov za okupácie. Hlučínsko (severovýchodná časť okresu Opava), kde veľa obyvateľov získalo v poslednom období nemecký pas, prešlo zložitým historickým vývojom. Československu pripadlo až v roku 1920 na základe Versailleskej mierovej zmluvy, dovtedy patrilo k Prusku ako sliezska provincia, v októbri 1938 pripadlo Hitlerovmu Nemecku podľa Mníchovskej dohody. Avšak do roku 1742 Hlučínsko patrilo k opavskému kniežatstvu. Československé úrady boli po vojne voči obyvateľom Hlučínska zhovievaví, takže nepodliehali odsunu v tej miere ako iní obyvatelia Sudet, vraj preto, že hovorili prevažne moravským nárečím.
Na nemecké pasy podľa Týdne čakajú ešte tisíce poľských, rumunských a najmä ruských Nemcov. Nemecké úrady sa snažia vybavovanie nemeckých pasov spomaliť, najmä pre Rusov. Ľudia z ČR uchádzajúci sa o nemecký pas ho vraj chcú využiť na získanie práce ešte pred vstupom ČR do EÚ nielen v Nemecku, ale aj v ostatných krajinách EÚ. Podľa vlaňajšieho sčítania ľudu sa v ČR hlásilo k nemeckej národnosti iba 38-tisíc obyvateľov.
StoryEditor