Podľa riaditeľa úradu Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Jána Kadúca, tento problém existuje u nás už niekoľko rokov. V minulosti ho spôsobila hlavne privatizácia veľkých stavebných firiem a podnikov s dopravou. "Týkalo sa to však aj poskytovania niektorých služieb, kde býva výkon činnosti podmienený získaním živnosti, napríklad kadernícke či kozmetické služby," tvrdí Kaduc.
Zhoršenie situácie nastalo prijatím nových zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení a dani z príjmov, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom roka. Podľa odhadov predsedu košicej zložky SŽK Ervína Boháčika ide približne o 10 až 20 percent novovznikajúcich živnostníkov. "Firmy tak robia hlavne z dôvodov odvodových povinností či platenia prvých desiatich dní práceneschopnosti za zamestnanca," mieni Kadúc. Podľa neho sa tento fenomén prejavuje hlavne v oblasti stavebníctva, prípadne iných sezónnych prác a služieb. Ide o oveľa rozsiahlejší problém ako v minulosti a naplno by mal prepuknúť hlavne v letných mesiacoch a po úplnom zavedení nových predpisov do praxe. Hovorca rezortu práce a sociálnych vecí Martin Danko si však nemyslí, že by išlo o veľký problém, hoci pripustil, že zo strany zamestnávateľov môžu nastať podobné špekulácie. "Rozhodne nie je naším cieľom, aby sa všetci zamestnanci stali živnostníkmi. Napokon v niektorých povolaniach to ani nie je možné," tvrdí Danko.
Zatiaľ čo firmy takýmto spôsobom získavajú pružnejšiu a lacnejšiu pracovnú silu a nezávislosť od mnohých právnych noriem, ako napríklad Zákonníka práce, nový živnostník sa dostáva do značnej nevýhody. "Môže sa stať, že jeho zmluvný partner nesplní svoje sľuby, nebude platiť načas faktúry, môže zmeniť zmluvné vzťahy," povedal Kadúc. Nevýhodou oproti klasickému zamestnaneckému pomeru je aj povinnosť platiť odvody do poisťovní, viesť účtovníctvo a strata nároku na dovolenku. Tento problém je podľa Kadúca možné riešiť iba vyváženými právnymi predpismi súvisiacimi s podnikaním.
Prečo firmy uprednostňujú živnostníkov:
- neplatia im prvých desať dní práceneschopnosti
- neplatia za nich súvisiace sociálne odvody
Čo tým zamestnávatelia získajú:
- pružnú pracovnú silu - nie sú viazané Zákonníkom práce
- zníženie nákladov na odvody, sociálne výdavky - stravné, cestovné náhrady, platenie dovolenky...
- nemusia zabezpečovať osobné ochranné pracovné prostriedky
Nevýhody pre nových živnostníkov:
- riziko z pružnejšie sa meniacich podmienok
- povinnosť platenia odvodov do poisťovní
- vedenie jednoduchého či podvojného účtovníctva
- dovolenka na úkor zárobku
- neexistencia nároku na stravné
Náklady súviasiace so sociálnymi povinnosťami voči zamestnancovi:
nemocenské poistenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
starobné poistenie 16 % z vymeriavacieho základu,
invalidné poistenie 3 % z vymeriavacieho základu,
úrazové poistenie 0,8 % z vymeriavacieho základu (do 31. decembra 2006),
garančné poistenie 0,25 % z vymeriavacieho základu,
poistenie v nezamestnanosti 1 % z vymeriavacieho základu,
do rezervného fondu 2,75 % z vymeriavacieho základu.
- Od januára sa zamestnávateľovi neznižuje sadzba poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti tak, keď zamestnávateľ zamestnával občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.
StoryEditor
Ďalšia vlna živnostníkov z donútenia
V novom roku sa na Slovensku opäť objavil fenomén živnostníkov z donútenia. Ide o zamestnancov, ktorí si pod hrozbou výpovede vybavia živnostenské oprávnenie a za rovnaké, prípadne o málo vyššie platy zotrvávajú na pôvodnom mieste ako externí spolupracovníci.