Z desiatich kandidátov, ktorí prešli výberovým konaním na špeciálneho prokurátora, Rada prokurátorov zvolila len päť. Traja z nich boli vymenovaní do funkcií riaditeľov oddelení. Pre HN to povedala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Svetlana Husárová. Presná polovica nevyhovela kritériám stanoveným na prácu na Úrade špeciálneho prokurátora (ÚŠP). Konkretizovať dôvody ich nezvolenia GP odmieta. Husárová však pripomína, že aj generálny prokurátor či riaditeľ ÚŠP mohli právom veta obsadenie niektorého z kandidátov zamietnuť.
K rozhodnutiu Rady prokurátorov sa nechcel vyjadriť ani jej predseda Jaromír Čižnár. Podľa informácií HN však jedným z dôvodov bola nedostatočne dlhá prokurátorská prax uchádzača o post špeciálneho prokurátora. ÚŠP začal fungovať 1. septembra 2004 a momentálne má na starosti okolo 300 mimoriadne závažných prípadov. Podľa súčasného obsadenia pripadne na jedného špeciálneho prokurátora približne 50 vecí. GP tvrdí, že napriek nedostatočnému personálnemu stavu činnosť ÚŠP nie je ohrozená a fungovať bude riadne ďalej. Riaditeľ ÚŠP Dušan Kováčik pripomenul, že ďalšími výberovými konaniami sa budú snažiť v čo najkratšom čase získať ďalších uchádzačov. Do druhého výberového kola sa však prihlásili len dvaja prokurátori. Na otázku HN, či nedostatočný počet špeciálnych prokurátorov nebude mať za následok možné prieťahy v súdnom konaní, Kováčik odpovedal: "Pripúšťam, že ten počet je príliš nízky, len naštudovanie spisov trvá dlho, ale budeme robiť všetko pre to, aby sme veci riešili v čo najkratšom čase." Slovenská advokátska komora sa prostredníctvom hovorkyne Nadeždry Ondrišovej domnieva, že nedostatočný počet môže spôsobovať problémy a ÚŠP by sa mal postupne rozšíriť. Prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák taktiež nepochybuje, že počet prokurátorov je nízky, prieťahov sa však neobáva. "Kým sa jednotlivé prípady dostanú na súdy, otázka obsadzovania prokurátorov by sa mohla vyriešiť," poznamenal.