Školské zariadenia v chudobných mestá a obciach, v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, sú po prenesení školských kompetencií na samosprávu na tom finančne oveľa horšie než predtým. Vyplýva to zo skúseností riaditeľov škôl v Gemeri, kde je bez práce okolo 30 % obyvateľov. Školy akumulujú dlhy, nemajú prostriedky na údržbu a ich majetky sa postupne znehodnocujú. Obecné a mestské rozpočty nedisponujú žiadnymi peniazmi navyše a prevádzku školských zariadení sa pokúšajú zabezpečovať z nedostatočného balíka štátnych dotácií. Tieto financie navyše meškajú a hrozí, že niektoré školy nebudú pripravené na otvorenie nového školského roka. Jedna z piatich základných škôl v Rožňave na Zlatej ulici dlhuje za médiá 130-tisíc Sk a jej riaditeľ otvorene ráta so zhovievavosťou energetikov pri meškajúcich úhradách. Inak by školu mohli už dávno zavrieť. Podobná prax je aj inde. Revúcka základná škola na Hviezdoslavovej ulici má sekeru okolo 270-tisíc Sk a pokiaľ si nevyrovná dlhy za kúrenie, môže sa stať, že ostane na jeseň a v zime bez tepla. Škola tiež potrebuje nevyhnutné opravy a výmenu nábytku, má problémy so statikou. Žiadala ministerstvo o 850-tisíc Sk, ale doposiaľ ich nedostala. Mesto na podobné účely nemá v rozpočte rezervu.
Košická samospráva nedisponuje takým množstvom financií, aby utiahla prevádzku všetkých základných škôl v jej pôsobnosti. Reakciou bude racionalizácia siete škôl a školských zariadení, ktorú košická radnica vypracovala s výhľadom na 10 rokov. Už pred začiatkom školského roka 2003/2004 však zaniknú niektoré základné školy (ZŠ). Takýto osud už však postihol ZŠ na Exnárovej ulici, v ktorej bude gymnázium. "Problémy s financovaním sa od začiatku prechodu kompetencií odvíjajú od tej skutočnosti, že okresné úrady vyčerpali za prvý polrok 2002 viac ako polovicu ročných nákladov. Mestu ostalo na druhý polrok 2002 nie 50, ale len 43 % ročného rozpočtu. Už v druhom polroku 2002 bola teda reálna potreba napĺňaná zhruba na 70 %. Rozpočet na rok 2003 presne kopíruje rozpočet roku 2002, takže aj naše potreby sú napĺňané opäť na asi 70 %," informovala HN hovorkyňa košického magistrátu Zuzana Bobríková. Ako ďalej pripomenula, popri nedostatočnom rozpočte sa stále vypuklejšie prejavuje negatívny demografický vývoj. Od roku 1997 evidujú všetky košické mestské časti pokles novonarodených detí i prvákov v ZŠ, predovšetkým na starších sídliskách. Tam, kde len pred pár rokmi chodili deti do školy v dvoch zmenách, dnes s ťažkosťami otvárajú dve prvé triedy. "V Košiciach fungujú školy, ktoré sú vyťažené na menej ako 50 % kapacity. V niektorých je len 60 či 90 žiakov. V okrese Košice III. je situácia najvypuklejšia -- kapacity v školách sú využívané len na necelých 60 percent. Mesto si nemôže dovoliť financovať takéto neefektívne prevádzky," podčiarkla.
Podľa košickej samosprávy mal byť tento nepriaznivý demografický vývoj už v minulých rokoch impulzom pre vtedajších zriaďovateľov -- okresné úrady, aby uvažovali o racionalizácii siete škôl. "Pre samosprávu je racionalizácia nevyhnutnosťou, pretože musí hľadať prostriedky na základnú prevádzku a existenciu škôl," pripomenula Bobríková. Podľa údajov z magistrátu počet žiakov v košických základných školách klesol v posledných dvoch školských rokoch o 9 %. Kým v roku 2000/2001 chodilo do škôl 27 087 žiakov, v školskom roku 2001/2002 ich bolo 25 865 detí a v tomto roku už len 24 646 žiakov. "V nasledujúcich šiestich rokoch klesne počet žiakov, ktorí začínajú povinnú školskú dochádzku o 20 %. Predložený projekt racionalizácie s výhľadom na nasledujúcich desať rokov uvažuje o riešení stavu podľa jednotlivých mestských častí. Prioritou mesta je prevádzkovať školy a zariadenia vo vlastných objektoch. V súlade s metodickým pokynom ministerstva školstva počíta so zlučovaním škôl a školských zariadení do jedného celku, uvoľnené priestory ponúkne prednostne na výchovno-vzdelávacie účely iným zriaďovateľom," uzavrela Bobríková. O projekte racionalizácie siete škôl budú poslanci košického parlamentu rokovať 26. júna.
Nedostatok finančných zdrojov na nevyhnutné prevádzkové výdavky akútne pociťuje aj väčšina základných škôl a školských zariadení v Nitrianskom samosprávnom kraji. Podľa Petra Hrabárika z odboru školstva Okresného úradu v Nitre však zatiaľ nezaevidovali ani jednu obec, ktorá by mala v úmysle zrušiť alebo zlúčiť niektorú zo škôl. Tohtoročná decentralizačná dotácia na úhradu faktúr za energie a ostatné prevádzkové náklady však väčšine samospráv vystačí iba do septembra až októbra, čo vážne ohrozuje začiatok školského roku. Podľa Beáty Illešovej, prednostky obce Cabaj-Čápor, získali v rámci prechodu kompetencií dve základné školy, ktoré sú kapacitne plne vyťažené. V prípade zrušenia jednej z nich by museli zaviesť dvojzmennú prevádzku, s čím však nesúhlasia rodičia ani učitelia. Ak na jeseň nebudú mať k dispozícii dostatok zdrojov, bude musieť na prevádzku škôl prispieť aj obecný rozpočet. V mnohých, najmä menších obciach na takéto riešenie nemajú prakticky žiadne prostriedky a hrozí reálne riziko, že v novom školskom roku zostanú brány niektorých školských budov na vidieku zatvorené.
StoryEditor