Jedným zo štátov, ktoré profitujú zo skutočnosti, že "svet sa po 11. septembri zmenil", je aj Uzbekistan. O spolupráci so Spojenými štátmi sa Taškentu dovtedy ani nesnívalo. Teraz tu však vyrastajú americké vojenské základne. Autoritársky prezident Islam Karimov sa tak môže štylizovať do úlohy strategického spojenca Západu. Doteraz to tak nebolo. USA dlho kritizovali nedostatok demokracie a porušovanie ľudských práv v Uzbekistane.
Karimov vládne krajine ako neochvejný chán už 13 rokov. Referendum, ktoré sa uskutočnilo za účasti pozorovateľov z Nemecka, Kanady, zo SNŠ a viacerých mimovládnych organizácií 27. januára tohto roku predĺžilo prezidentské právomoci na sedem rokov. Karimov je prezidentom už druhé volebné obdobie, podľa ústavy posledné. Nevylúčil však jej zmenu. Ak ho ľud vo voľbách v roku 2005 "spravodlivo a slobodne" zvolí za prezidenta, bude na čele krajiny nepretržite 23 rokov. Referendová iniciatíva vyšla vraj zdola. Aspoň tak to prezentuje predseda parlamentu Erkin Chalilov, ktorý s návrhom vystúpil. Sám ľud si podľa neho želá, "aby bol prezidentom naveky". Opozícia je v Uzbekistane neznáme slovo. Dokonca aj Karimovov politický protivník v predchádzajúcich prezidentských voľbách vyhlásil, že volil, ako inak -- Karimova. Väznice sú plné politických väzňov, v krajine vládne korupcia, politická a ekonomická nesloboda. Miestni žurnalisti vedia, čo majú písať, ak chcú zostať píšucimi novinármi. Vlastný názor je zakázaný, pokiaľ sa nezhoduje s oficiálnym.
Zdá sa, že na Uzbekistane sú však dnes zaujímavejšie ako (ne)demokracia iné veci. Napríklad jeho 137 kilometrov dlhá hranica s Afganistanom, ktorá nevedie neprístupnou divočinou, ale rovinou. Hraničné uzbecké mesto Termez spája cez Most priateľstva so 40 kilometrov vzdialeným afganským mestom Mazáre Šaríf veľká severojužná cestná komunikácia. Práve tadiaľ vpochodovala Sovietska armáda v roku 1979 do Afganistanu. Plusom je aj fungujúca vojenská infraštruktúra Uzbekistanu, ktorá je Američanom k dispozícii. Začiatkom roka sa objavili správy, že Uzbekistan, ale aj Kirgizsko, ktoré, mimochodom, susedí s Čínou, uzavreli s Washingtonom novú dohodu o výstavbe vojenských základní NATO na ich území. Oficiálna dohoda medzi ministerstvami obrany týchto krajín však hovorí o prítomnosti západných vojsk len počas trvania protiteroristickej operácie. Využívať územie Uzbekistanu na pristávanie stíhačiek zatiaľ Američania nemôžu. Bojové lietadlá môžu pristáť na letiskách Chanabád a Tuzeľ len "vo výnimočných prípadoch". Denník Izvestija však upozorňuje, že oznámenie Taškentu o úmysle prenajať Američanom letisko Chanabád na 25 rokov bude nasledovať hneď po oficiálnom ukončení protiteroristickej operácie. Tá sa však, ako oznámil prezident Bush vo svojom prejave o stave únie, len začala. V Uzbekistane má byť umiestnených 3 000 vojakov a 50 -- 60 stíhačiek. Nájom bude Ameriku stáť 270 -- 300 miliónov dolárov ročne. Uzbekistan drží všetko v tajnosti, Kirgizsko sa vzťahmi s Amerikou netají. Vysokopostavený úradník z Pentagónu povedal pre denník USA Today, že letisko Biškek v Kirgizsku má byť nástupiskom pre dlhotrvajúcu vojenskú prítomnosť USA v republikách Strednej Ázie. V oficiálnych komentároch Moskvy je táto téma tabu. Nehovorí o tom ani ministerstvo obrany, ani ministerstvo zahraničných vecí. Kremeľ sa zatiaľ bezmocne pozerá, ako sa jeho niekdajší nepriateľ udomácnil v sfére jeho vplyvu -- v regióne, ktorý pláva na rope.