Akcie ruského plynárenského giganta Gazprom zaznamenali pri otvorení burzy v Moskve nárast po tom, ako staronový ruský prezident Vladimir Putin odmietol výraznejšie zmeny v spoločnosti. Tie súvisia najmä s cenami plynu na domácom trhu. Prezident uviedol, že terajšie nízke ceny, s ktorými Európska únia nesúhlasí a žiada ich zvýšenie na úroveň bežnú na svetových trhoch, budú v Rusku platiť naďalej, pretože ich zvýšenie by otriaslo ruskými domácnosťami a, navyše, nízke ceny plynu umožnia pokračovanie hospodárskeho rastu štátu.
Podľa agentúry Reuters sa ceny zemného plynu v Rusku pohybujú okolo 20 USD za 1 000 m3, čo je menej než pätina hodnoty, za ktorú Gazprom zemný plyn vyváža na svetové trhy. Práve nízke domáce ceny plynu sú jednou z prekážok vstupu Ruska do Svetovej obchodnej organizácie. EÚ poukazuje najmä na to, že obrovské dotácie Ruska pri dodávkach plynu pre domácnosti a miestne podniky zvýhodňujú ruské spoločnosti v porovnaní s európskou konkurenciou.
Okrem toho investori už dlhší čas čakajú na zrovnoprávnenie s ruskými občanmi pri obchodovaní s akciami firmy. Ich šance sa na krátky čas zvýšili na jeseň po zdramatizovaní situácie okolo ropnej firmy Jukos, keď prokuratúra dala zatknúť bývalého šéfa Jukosu Michaila Chodorkovského. Prezident pri upokojovaní investorov nevylúčil ako náhradu za problémy okolo ropnej firmy zlepšenie pozície zahraničných investorov v prípade Gazpromu. V súčasnosti môžu zahraniční investori nakupovať a predávať len certifikáty amerických bánk na akcie Gazpromu, čím sú znevýhodnení oproti ruským občanom pri obchodovaní s akciami.
Liberalizácia trhu s akciami Gazpromu však nie je až tak ďaleko. Ako totiž uviedol ruský denník Vedomosti, vedenie Gazpromu sa po dlhom odmietaní predsa len rozhodlo posunúť akcie spoločnosti, ktoré vlastnia jej dcérske firmy, na štát. Ako povedal šéf Gazpromu Alexej Miller, podiel ruského štátu v plynárenskej spoločnosti by sa mal tak v krátkej budúcnosti oproti terajšiemu stavu výrazne zvýšiť. Ruská vláda momentálne kontroluje 38,37-percentný podiel plynárenského giganta. Dcérske firmy ako Gazprom Finance B. V., Gazprombanka, Dôchodkový fond Gazpromu a Gazprominvestholding vlastnili k 30. septembru 2003 celkovo 17,33 % akcií. V prípade uvoľnenia obchodovania s akciami Gazpromu vláda potrebuje kontrolovať aspoň 51 % akcií, inak by sa mohla dostať do nevýhodnej pozície menšinového akcionára, v ktorej už nebude môcť ovplyvniť ďalší vývoj na trhu. Podľa analytika Sergeja Glazera zo spoločnosti Vostok Nafta by vláde stačilo získať 12 % akcií Gazpromu, no aj pri dnešnej nízke cene (1,96 USD/akcia) by to vládu stálo vyše 5,5 mld. USD, takže priamy nákup je vylúčený.
StoryEditor