Pobaltské štáty -- Litva, Lotyšsko, Estónsko, chcú žalovať Rusko na 60 miliárd dolárov. Tieto peniaze majú byť kompenzáciou za päťdesiatročnú sovietsku okupáciu. Na informácii, ktorú priniesol internetový denník Gazeta, nie je nič prekvapivé. S požiadavkami podobného typu vystupujú v pobaltských postsovietskych krajinách už od roku 1991. V Litve, kde žije najmenej -- len 8 percent Rusov -- sa v roku 1992 uskutočnilo referendum, v ktorom jej obyvatelia okrem iného podporili aj otvorenie otázky kompenzácií za roky sovietskej okupácie. V lete 2000 litovský sejm schválil návrh zákona, ktorý vládu zaväzuje žiadať od Moskvy odškodné v hodnote 20 miliárd dolárov, pričom pôvodne bola reč až o 276 miliardách. Financie majú byť odškodnením za genocídu, represie, násilný odvod obyvateľov do Sovietskej armády, znárodnenie majetku, okupáciu katolíckej cirkvi a emigráciu. Zákon síce vtedajší prezident Adamkus nepodpísal, ale ani ho nevetoval, a tak v súlade s ústavou ho podpísal predseda parlamentu a vstúpil do platnosti. V ostatných pobaltských štátoch podobná legislatíva zatiaľ neexistuje. Na spoločnom stretnutí v roku 2000 sa však prezidenti Litvy, Lotyšska a Estónska dohodli, že budú od Ruska žiadať priznanie samotného faktu okupácie, ktoré by vytvorilo pôdu na rokovania o kompenzáciách.
Moskva sa obáva, že tentoraz ide do tuhého. Spoločenská diskusia sa presunula do roviny konkrétnych krokov. Kritická situácia by mohla nastať už v lete tohto roku. "Litva, Estónsko a Lotyšsko sa budú vo veci kolektívnej žaloby za okupáciu pokúšať získať podporu Európskej únie," varuje Gazeta.
Rusi sa však mlčky prizerať nemienia. Dotyčným krajinám chcú vystaviť poriadne dlhý účet na 60 miliárd dolárov. Presnú kalkuláciu má na základe pokynu, o ktorom momentálne rokuje Štátna duma, urobiť Rozpočtová komora. Dokument by mal byť hotový do leta, keď sa očakáva vznesenie kolektívnej žaloby. Krstným otcom projektu je poslanec za frakciu Regióny Ruska Viktor Alksnis. Nároky Litvy, Lotyšska a Estónska označil za "úplne absurdné". "Pri okupácii sa prostriedky vyvážajú z krajiny, ako to robil Hitler na Ukrajine a v Bielorusku," vyhlásil v rozhovore pre Gazetu. V kauze Pobaltských štátov argumentuje tým, že "Litva dostala od Sovietskeho zväzu 30 percent svojho dnešného územia". Poslanec je podobnými iniciatívami známy. Už v lete minulého roku navrhol poslancom Dumy vyhlásiť za neplatný pakt Molotov -- Ribbentrop z roku 1939. Nemecko-ruská dohoda o neútočení mala tajný dodatočný protokol, v ktorom sa rozdeľujú sféry vplyvu. Litve -- zóne vplyvu Sovietskeho zväzu -- pripadlo poľské územie vrátane Vilniusu. "Uznesenie Dumy mohlo spôsobiť Poľsku a Litve reálne problémy pri prístupovom procese do Európskej únie, pretože by medzi nimi vznikol teritoriálny spor," hodnotili situáciu ruské médiá. Tentoraz udrel poslanec Alksnis na tú istú strunu. Podstata spočíva v nasledujúcom: zaúkolovať Rozpočtovú komoru vyčíslením kapitálu, ktorý Moskva investovala do oblasti od jej pripojenia k Sovietskemu zväzu až do momentu jeho zániku.
Ako vyplýva z projektu, Rozpočtová komora by mala "preveriť efektivitu a účelnosť nakladania so štátnymi prostriedkami a využívanie vlastníctva ZSSR v Lotyšskej, Litovskej a Estónskej sovietskej republike v rozpätí rokov 1940 -- 1991 a vlastníctvo Ruskej federácie v týchto republikách".
Rusko tak zámery Estónska, Litvy a Lotyšska obrátilo proti nim. "Nejde o to, aby nám Pobaltské štáty vracali peniaze, ale o to, že keď sa na nás v lete obrátia s požiadavkou vyplatiť kompenzácie za okupáciu, mali by sme vedieť, kto je komu a koľko dlžný," konštatoval Alksnis.