Veda musí slúžiť všetkým národom

Svet v 21. storočí stavia pred všetky štáty zásadné otázky spojené s vedecko-technickým rozvojom. Ako najlepšie podporiť rast informačnej ekonomiky? Ako predchádzať na globálnej a miestnej úrovni ničeniu životného prostredia? Ako najefektívnejšie zavádzať nové technológie, bojovať proti terorizmu a reagovať na šírenie nových chorôb?
Dnes si žiadny štát, ktorý chce formulovať politické stratégie na základe znalostí a následne prijímať účinné opatrenia, nemôže dovoliť zabúdať na budovanie vlastných kapacít vo vede a v technológiách.
Na Summite tisícročia v septembri 2000 prijali vedúci predstavitelia štátov celého sveta Miléniovú deklaráciu, ktorá obsahuje súbor spoločných cieľov pri kľúčových problémoch súčasnosti. Ich jadrom je osem rozvojových cieľov milénia (www.un.org/millenniumgoals), medzi ktoré patrí zníženie počtu extrémne chudobných ľudí na polovicu alebo zastavenie šírenia AIDS a zabezpečenie základného vzdelania pre všetkých. To všetko do roku 2015. Miléniové ciele sú jednoduchým, ale silným apelom, ktorému môže ľahko porozumieť každý.
Plnenie týchto cieľov je zatiaľ prinajlepšom nejednoznačné. Príčin je celý rad. Patrí k nim, okrem iného, pomalý rast globálnej ekonomiky, pomalý postup reforiem v rozvojových krajinách a nedostatočná podpora zo strany vyspelých krajín. Treba vytvoriť funkčné partnerstvo medzi vyspelými a rozvojovými krajinami, súčasťou ktorého bude aj spolupráca na poli vedy a technológií.
Spolupráca vedeckých spoločností z rôznych krajín a regiónov tvorí obrovský znalostný a expertný potenciál. Kým budú mať všetky krajiny k tomuto širšiemu vedeckému spoločenstvu prístup, získajú možnosť rozvíjať vlastný vedecký výskum. Verejnosť týchto krajín sa bude môcť zapojiť do diskusie o prínose a prípadných rizikách nových technológií, ako sú napríklad genetické inžinierstvo alebo nanotechnológia. Umožní to prijímať kvalifikované rozhodnutia o ich zavádzaní do každodenného života.
Žijeme vo veku nových príležitostí, vďaka ktorým sa môžu všetky národy zúčastniť na veľkom dobrodružstve vedy a technológie. Objavujú sa nové modely vedeckých vzdelávacích programov. Napríklad Program priatelia vedy v Čile (www.gener.cl/comunidad/ciencia.shtml) umožňuje deťom z chudobnejších vrstiev dozvedieť sa niečo o vede a podporuje ich záujem o ňu aj na ďalších stupňoch vzdelania.
Iný príklad predstavuje program amerického Národného centra pre vedecké zdroje (www.si.edu/nsrc), zameraný na prepájanie nových poznatkov s každodenným životom.
Nové formy komunikácie umožňujú vedcom i v najmenej rozvinutých krajinách, aby sa zapojili do projektov kolegov v susedných štátoch, ale aj na opačnej strane zemegule. Napríklad projekt Science and Development Network (www.SciDev.net) so sídlom v Londýne dáva rozvojovému svetu k dispozícii aktuálne informácie z rôznych odborov a angažuje sa pri budovaní regionálnych inštitučných sietí.
Tieto snahy sú povzbudivé, ale vôbec nie dostačujúce. Na splnenie cieľov treba maximálne využiť ľudskú kreativitu, dôvtip a vynaliezavosť. Nedávno vydaná správa Invenciou za lepšiu budúcnosť: Stratégia budovania celosvetových kapacít vo vede a v technológiách (www.interacademycouncil.net/streport) prichádza s novými iniciatívami na posilnenie vedeckého potenciálu v mnohých krajinách sveta a na podporu globálnej spolupráce.
Správa je výsledkom práce medzinárodného tímu svetovo uznávaných vedcov združených v InterAcademy Council (IAC). Táto medzinárodná vedecká sieť je čiastočne odpoveďou na moje výzvy, aby vedecké inštitúcie ponúkali najlepších vedcov na poskytovanie odborných informácií a poznatkov OSN a ďalším medzinárodným organizáciám.
Správa odporúča, aby každá krajina vypracovala vlastné vedecké stratégie v súlade s miestnymi prioritami, ktoré by zahŕňali podporu základného výskumu, vzdelávanie a prípravu v kľúčových odboroch. Navrhuje, aby rozvojové štáty vyčlenili aspoň jedno až 1,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu na oblasť vedy a technológií.
Ďalšia správa IAC, ktorá vyjde v lete, prinesie odporúčanie, ako využiť vedecké poznatky na posilnenie poľnohospodárskej výroby v Afrike. Na vypracovaní správy sa podieľa tím odborníkov z Afriky a ďalších regiónov. Spoločne sa snažia hľadať riešenie otázok, ktoré majú zásadný význam pre život miliónov Afričanov.
Úsilie IAC je jasným dôkazom, že myšlienka globálneho partnerstva je vo vedeckých spoločenstvách celého sveta živá a má podporu. Dúfam, že túto situáciu využijeme a že sa globálne partnerstvo rozšíri na všetky oblasti ľudského konania.