Sociálna sieť je nepekný pojem. Maskuje sa ním spravidla neschopnosť vyrovnávať fatálne rozdiely medzi Bratislavou, Považím a Košicami na jednej strane a "zvyškom" Slovenska na druhej strane. Buďme úprimní: tí prepustení robotníci a úradníci z balockej píly pracovali doslova za almužnu. Šesťtisíc mesačne sa ináč nedá nazvať. Dôvod zastavenia tejto prevádzky? Zníženie nákladov firmy. Nie, nečudujme sa. Z kedysi hrdého a za povstania odbojného Horehronia, kde v stredoveku nemeckí osadníci (dodnes sa ich potomkom hovorí handelci ) klčovali husté lesy, predávali drevo a pálili uhlie, sa tak stáva enkláva "gastarbajtrov".
Pracovníčka obecného úradu v Polomke Mária Kohútová nahlas počíta: "Veľa ľudí chodilo od nás kedysi do Mostárne Brezno. Dnes? Je zlikvidovaná. Strojárne Piesok? Zlikvidované. Sigma Závadka? Zlikvidovaná."
Čo teda robia obyvatelia trojtisícovej Polomky, ktorí sú v produktívnom veku? Uhádli ste. Ženy jazdia na leto ako aupairky alebo chyžné do Talianska, muži do fabrík do Čiech alebo do bohatšieho "zvyšku" Slovenska. Tí menej šikovní sa hojdajú v sociálnej sieti v krčme. Pýtam sa M. Kohútovej, kedy sa podľa nej dolina stáva hladovou. Odpovie bez rozmýšľania: "Keď musia otcovia odchádzať od rodín."
Hlúpy papier, nič inšô! V to sychravé dušičkové ráno sa na balockej píle na Jánošovke odohráva variácia pradávneho príbehu. Má svoj presný scenár. Chlapi (a zopár) žien sa vnútorne bránia, napokon si to však uvedomia naplno: je koniec. Preberajú výpovede. Jeden po druhom. Nie, žiadny majiteľ ani riaditeľ nepríde podať ruku, poďakovať... to iba mrzutá ekonómka musí počúvať ich írečité, občas nepublikovateľné ponosy.
"My sme tie výpovede mali mať v ruke už včera, aby sme to mohli s právnikom na úrade práce v Brezne...
Pracovníčka obecného úradu v Polomke Mária Kohútová nahlas počíta: "Veľa ľudí chodilo od nás kedysi do Mostárne Brezno. Dnes? Je zlikvidovaná. Strojárne Piesok? Zlikvidované. Sigma Závadka? Zlikvidovaná."
Čo teda robia obyvatelia trojtisícovej Polomky, ktorí sú v produktívnom veku? Uhádli ste. Ženy jazdia na leto ako aupairky alebo chyžné do Talianska, muži do fabrík do Čiech alebo do bohatšieho "zvyšku" Slovenska. Tí menej šikovní sa hojdajú v sociálnej sieti v krčme. Pýtam sa M. Kohútovej, kedy sa podľa nej dolina stáva hladovou. Odpovie bez rozmýšľania: "Keď musia otcovia odchádzať od rodín."
Hlúpy papier, nič inšô! V to sychravé dušičkové ráno sa na balockej píle na Jánošovke odohráva variácia pradávneho príbehu. Má svoj presný scenár. Chlapi (a zopár) žien sa vnútorne bránia, napokon si to však uvedomia naplno: je koniec. Preberajú výpovede. Jeden po druhom. Nie, žiadny majiteľ ani riaditeľ nepríde podať ruku, poďakovať... to iba mrzutá ekonómka musí počúvať ich írečité, občas nepublikovateľné ponosy.
"My sme tie výpovede mali mať v ruke už včera, aby sme to mohli s právnikom na úrade práce v Brezne...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.