S poslaneckým návrhom zákona o masových médiách, ktorý je parlamente, vyslovila už vo februári minulého roka nesúhlas aj vláda. V jej stanovisku sa doslova uvádza, že "nemožno návrh zákona považovať ani za systémový, ani za vyvážený a s právnym poriadkom zladený". Novinári zákonu vyčítajú predovšetkým požiadavku zriadenia mediálnej rady, ktorá má dohliadať na prácu novinárov. Pritom u nás už pôsobí nezávislá Tlačová rada SR ako samoregulačný orgán -- v plnom súlade s dokumentmi Európskej únie aj s praxou väčšiny európskych krajín. Predkladatelia návrhu zákona však požadujú na rovnaký účel ustanovenie nového orgánu štátnej správy, financovaného zo štátneho rozpočtu.
Na druhej strane z návrhu zákona v priebehu jeho spracovania vypadlo niekoľko dôležitých ustanovení. "Stratilo sa" špecifikovanie ústavného zákazu cenzúry. Podobne dopadla povinnosť prevádzkovateľa masového média náležite označiť zverejnenú reklamu. Jasné odlíšenie inzercie, reklamy a iných platených oznámení od redigovaného obsahu sa v demokratických krajinách vyžaduje už od 19. storočia. Vynechaná bola aj povinnosť štátnych a samosprávnych orgánov vyžadovať napríklad od novinárskych združení zaujatie stanoviska k návrhom zákonov a iných opatrení týkajúcich sa činnosti masových médií. Tento konzultačný štatút obsahuje aj súčasný platný zákon č. 81/1966 Zb. v novelizovanom znení. Z návrhu bolo odstránené aj právo na ospravedlniteľný omyl. Súčasný stav dovoľuje stíhať vydavateľov i novinárov za čokoľvek, čo tlmočili z tlačových konferencií, z vystúpení politikov a podobne. Právo na ospravedlniteľný omyl poznal náš právny poriadok už v roku 1933 podľa zákona na ochranu cti.
Z návrhu sa vytratila aj časť týkajúca sa ochrany osobných údajov, naproti tomu sú tu rozsiahle a komplikované ustanovenia o práve na opravu, odpoveď a dodatočnú informáciu, celkom zbytočný paragraf o novinárskom preukaze a ďalšie. Pre zákon je charakteristické aj nevydarené vymedzenie pojmov, vrátane kľúčového pojmu "masové médium". Ak sa napríklad definuje, že masové médium je aj "...každý iný prostriedok, slúžiaci na šírenie oznámení alebo informácií ... pre väčší počet osôb", potom do takejto kategórie patria všetky komunikačné siete vrátane telefónnych, rozhlasové a televízne vysielače, satelity a zrejme aj pošta.
Dôvodová správa (či skôr správička) k návrhu má síce len 61 riadkov, zato však obsahuje viacero nepresností. Hlavne sa snaží čitateľa pomýliť tvrdením, že na príprave zákona spolupracoval aj Slovenský syndikát novinárov. Zástupcovia SSN sa skutočne zúčastnili na viacerých prípravných stretnutiach, ale ich pripomienky neboli akceptované a syndikát viackrát verejne vyjadril zásadný nesúhlas s tou podobou návrhu zákona, ktorá je teraz v parlamente. Prijatím takéhoto formálne aj obsahovo nešťastného návrhu zákona by sa právne prostredie fungovania masmédií na Slovensku vrátilo o mnoho desaťročí do minulosti.
StoryEditor