V rafinovanom svete oblekov na mieru a zlatých manžetových gombíkov na newyorskej Wall Street pôsobí William F. Sharpe nepatrične. No tento muž, ktorý najradšej nosí tenisky a široké nohavice farby kaki, ovplyvnil burzový svet ako máloktorý vedec. Svojrázny 69-ročný ekonóm totiž patrí k zakladateľom modernej teórie finančných trhov. Jeho teória cien akcií, nazývaná model oceňovania investícií (CAPM - Capital Asset Pricing Model), v súčasnosti patrí medzi základný "výrobný" prostriedok každého analytika a správcu fondov.

Nepochopenie pre diverzifikáciu investícií
Väčšina investorov si zväčša nevšíma Sharpeho najdôležitejší tip: "Roztrús svoje peniaze podľa možnosti čo najširšie." Medzičasom penzionovaný profesor elitnej Stanfordskej univerzity v tom čase založil poradenskú spoločnosť Financial Engines, ktorá sa zameriava na poradenstvo v oblasti podnikového dôchodkového zabezpečenia. "Mnohí zamestnanci investujú celý vlastný kapitál do akcií svojho zamestnávateľa," hovorí Sharpe. "Opakovane sme upozorňovali na nie práve zanedbateľné riziko, že v spoločnosti nastane krízová situácia a jej zamestnanci zostanú v dôchodkovom veku s prázdnymi rukami."
Svojím odporúčaním narazil Sharpe koncom 90. rokov na nepochopenie zamestnancov mladých technologických podnikov. V časoch prudkého rozmachu internetu a týchto firiem jeho varovanie našlo len veľmi málo poslucháčov. A tak o niekoľko rokov neskôr celosvetový krach technologických akcií rozdrvil mnoho snov o zabezpečenej jeseni života. Sharpe však zdôrazňuje, že tento prepad kurzov nepredvídal, riadil sa iba starým investičným heslom: nikdy nevkladaj všetko do jedného koša.
S teóriou CAPM poskytol Sharpe pred viac než 40 rokmi matematicky presné odôvodnenie tohto hesla a spolu s kolegami Harrym Markowitzom a Mertonom Millerom za to získal Nobelovu cenu za ekonómiu. No celosvetové použitie našli aj neskoršie Sharpeho teórie, napríklad Sharpeho pomer, ktorý meria pomer rizikovosti a výnosov investície, ako aj model na hodnotenie opcií.

Investície závisia od trhového rizika
CAPM v podstate hovorí to, že každá akcia a cenný papier obsahuje dva typy rizík. Prvým je špecifické riziko, ktoré je pre každú akciu jedinečné a druhým je závislosť akcie od celkového trhu. Hodnotenie investície podľa Sharpeho závisí výlučne od druhého typu rizika, čiže trhového. Špecifické riziká môže investor takmer úplne vylúčiť, ak svoje peniaze rozdelí medzi viacero cenných papierov. Ak napríklad stúpne cena ropy, budú akcie leteckej spoločnosti kvôli vyšším nákladom na palivá klesať. Akcie ropného koncernu naproti tomu profitujú z vyššej ceny. Ak má investor vo svojom portfóliu obidve akcie, sú jeho peniaze celkom dobre chránené pred kolísaním cien ropy.
Čím viac akcií investor vlastní, tým sa znižuje špecifické riziko. Preto by sa investori nikdy nemali spoliehať len na jednotlivé akcie. "Ten, kto nedisponuje dôvernými informáciami, mal investovať na celom akciovom trhu," radí Sharpe.
Svojou teóriou položil Sharpe teoretické základy pre indexové fondy a certifikáty, ktorých kurzy sa vyvíjajú v súlade s celkovým trhom. V 70. rokoch bol Sharpe poradcom veľkej banky Wells Fargo pri budovaní prvého indexového fondu a v súčasnosti Vanguard, druhý najväčší fond v USA, sa úplne spolieha na lacné indexové fondy a poradenstvom poveril Sharpeho firmu Financial Engines. Klientom tejto spoločnosti je aj najväčší penzijný fond sveta California Public Employees#145# Retirement System (Calpers), ktorý zabezpečuje dôchodky štátnych zamestnancov Kalifornie.

Na burze nie je nič zadarmo
Podľa zasvätených patrí Sharpe k tým málo vedcom, orientovaných na prax. CAPM má totiž v praxi finančných trhov rozsiahle použitie. Trhové riziko určitej akcie vyjadruje aj silu, s akou reaguje na kolísanie celkového trhu. Toto riziko však investori nemôžu úplne odbúrať diverzifikáciou portfólia: ak totiž padne celý trh, klesne kurz akcie leteckej spoločnosti aj ropného koncernu. Podľa Sharpeho preto racionálne uvažujúci investor kúpi vysoko rizikovú akciu iba vtedy, keď očakáva veľký výnos. V prípade nestabilných akcií postačí aj mierny vzostup hodnoty.
Trhové riziko sa tak stáva aj jediným kritériom pre výnos. Z hľadiska praktického investovania to znamená, že investor môže očakávať výrazný vzostup kurzov iba vtedy, keď podstúpi vyššie riziko. Za nezmyselné považuje Sharpe úsilie mnohých investorov nájsť bezpečnú stratégiu, ktorá bez väčšieho rizika prekoná vývoj trhu: "Na burze nie je nič zadarmo."
Model rovnováhy poslúžil aj ako politický argument v prospech voľných trhov a proti zásahom štátu. Sharpe predpokladá, že o čestné hodnotenie akcií sa postará racionálne konanie investorov. Pripravil tak pôdu pre dereguláciu búrz a rozvoj nových nástrojov finančného trhu. Obidva trendy sa presadili v 80. rokoch za vlády konzervatívneho prezidenta Ronalda Reagana.

Investori nekonajú vždy racionálne
Určitou slabinou môže byť predpoklad racionálneho správania finančných trhov, z ktorého vychádzal Sharpe so svojimi kolegami. Prepad kurzov na burzách v rokoch 1987 a 2000 preto otriasol dôverou Sharpeho k racionálnemu postoju investorov, no nie k fungovaniu voľných finančných trhov. "Ľudia síce nekonajú prísne racionálne, no ich správanie v mnohých prípadoch vedie k tomu, že trh celkom dobre odzrkadľuje očakávania v danom čase," hovorí ekonóm.
Toto vyjadrenie môže vedecky dokázať, hoci, ako dodáva, len predbežne. Sharpe sa totiž teraz, 40 rokov po vzniku CAPM, zaoberá iracionálnym správaním investorov. Tým reaguje na nové psychologické koncepty. Najnovšie výskumy prezentuje Sharpe na svojej internetovej stránke www.wsharpe.com a v rámci série prednášok na Princetonskej univerzite. (hn/sz)

Osobné údaje
William F. Sharpe sa narodil 16. júna 1934 v Bostone, v americkom štáte Massachusetts

Kariéra
1961 - titul PhD na University of California, Los Angeles
1961 - 1968 - University of Washington
1968 - 1970 - University of California, Irvine
1970 - 1989 - Stanford University
1990 - 1992 - riaditeľ William F. Sharpe Associates (poradenstvo pre investičné
fondy)
1996 - založenie poradenskej firmy Financial Engines (poradenstvo pre fondy,
podniky a súkromných investorov)
1990 - Nobelova cena za ekonómiu

Najdôležitejšie diela
- Portfolio Theory and Capital Markets (1970, nové vydanie 2000)
(Teória portfólia a kapitálové trhy)
- Asset Allocation Tools (1987)
(Nástroje rozdeľovania aktív)
- Investments (1999, spoluautori Gordon Alexander a Jeffrey Bailey)
(Investície)
- Fundaments in Investments (2000, spoluautori Gordon Alexander a Jeffrey Bailey)
(Základy v investíciách)