Osobnosť bývalého predsedu maďarskej vlády Pála Telekiho dokázala aj šesťdesiattri rokov po jeho smrti rozhádať maďarskú verejnosť. Polovica Maďarov ho totiž považuje za odsúdeniahodného antisemitu, druhá polovica za hrdinu, ktorý odmietol poslať maďarských vojakov do druhej svetovej vojny a zvolil radšej dobrovoľnú smrť.
Vedenie hlavného mesta totiž pred časom odsúhlasilo, že v areáli Budínskeho hradu bude postavená Telekiho bronzová socha. Po protestoch časti verejnosti toto svoje rozhodnutie prehodnotilo, ale v krajine naďalej pokračujú vášnivé debaty o osobnosti Telekiho. "Je neprípustné, aby sa na verejnom priestranstve odhalila socha premiérovi, ktorý bol známy svojimi antisemitskými názormi. Teleki bol na svoj radikálny antisemitizmus hrdý," uviedol liberálny poslanec Gábor Horn.
Socha mala byť podľa pôvodných plánov odhalená na výročie Telekiho smrti 3. apríla 1941 neďaleko Sándorovho paláca, kde kedysi sídlil úrad vlády. Práve tu sa Teleki zastrelil. Dnes v tejto honosnej budove prijíma štátne návštevy prezident Ferenc Mádl, ktorý myšlienku postavenie sochy podporil. Prekvapujúco sa k nemu pripojil aj jeho predchodca Árpád Göncz, známy svojimi liberálnymi názormi.
Telekiho dobrovoľná smrť bola podľa mnohých Maďarov hrdinskou odpoveďou na žiadosť Nemcov, aby sa Maďarsko pripojilo do ťaženia proti Juhoslávii. Niekoľko mesiacov pred smrťou nepovolil Teleki ani presun nemeckej armády cez územie Maďarska pri útoku na Poľsko. Vzápätí nenamietal, keď po napadnutí Poľska prešli cez Maďarsko tisíce poľských utečencov.
Bol to však práve Teleki, ktorý presadil prvý protižidovský zákon dvadsiateho storočia v Európe. Maďarský židovský zväz preto reagoval veľmi podráždene na plány postaviť Telekimu sochu. "Teleki bol symbolom nacionálne podfarbeného antisemitizmu," píše sa vo vyhlásení židovského zväzu. "Teleki by nemal dostať sochu ako politik spájaný s protižidovskými zákonmi, ale ako štátnik, ktorému v poslednej chvíli správne zapracovalo svedomie," argumentovali zástancovia sochy.
Liberálny denník Magyar Hírlap však označil Telekiho antisemitizmus za niečo, čo vychádzalo z jeho presvedčenia. "Keď mu vyčítali, že jeho protižidovské zákony sú iba kópiou nemeckých, ohradil sa a vyhlásil, že on ich nosí v hlave už dvadsať rokov. Teleki totiž už v roku 1919 v jednom zo svojich prejavov vyhlásil, že židovskú otázku je potrebné v Maďarsku urýchlene riešiť," píše denník. Podľa historikov to bol práve Teleki, kto pri rokovaniach s Adolfom Hitlerom 5. novembra 1940 prišiel s návrhom na vysťahovanie všetkých Židov z Európy. "V historických dokumentoch nie je jediná zmienka, ktorá by potvrdzovala, že Teleki prijímal protižidovské zákony pod tlakom Nemecka. Teleki nebol len antisemita, ale bol tiež vášnivým odporcom parlamentarizmu, demokracie a liberalizmu," končí svoj článok denník Magyar Hírlap.