Ing. Ladislav Finta, CSc.
Na medzinárodnej ministerskej konferencii OSN (FAO) v Ríme r. 1999 sa prijala deklarácia vyjadrujúca znepokojenie nad stratami lesov a ich úbytkami vo svete a prijali sa opatrenia na zachovanie celistvosti lesov ako ekosystémov. Ku škodám v dôsledku požiarov, cyklónov, vysokých ťažieb dreva, najmä v Južnej Amerike, sa pridali v európskych lesoch, a tým aj na Slovensku, ďalšie škody vyplývajúce z globálnych zmien klímy, zloženia atmosféry, otepľovania, sucha, extrémnych zrážok, imisií a pod. Ide o nové druhy poškodzovania lesov. Deklarácia zdôrazňuje vyhradiť finančné zdroje do lesníctva v rámci stratégie FAO na roky 2000 -- 2015. Z toho vyplývajú požiadavky zaviesť v Európe integrované prístupy k trvalo udržateľnému rozvoju lesa.
Tieto požiadavky sa ešte rozšírili a upevnili pre rozvoj životného prostredia na medzinárodnej konferencii v roku 2000 v Japonsku. V tomto smere sa u nás rozvíja a v praxi uplatňuje lesnícky výskum ekologizácie a integrovanej ochrany lesa.
Ekologizácia ochrany lesa
Prof. Ing. Július Novotný, CSc., vedúci Odboru ochrany lesov a poľovníctva na Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene hovorí: "Pre tretie tisícročie stoja pred ochranou lesa dve kľúčové úlohy: 1. intenzívne prehlbovať a uplatňovať poznatky súvisiace s integrovanou ochranou lesa a 2. zefektívniť metódy priameho potláčania škodlivých činiteľov, t. j. pomocou supresie. "Pre integráciu ochrany lesov je potrebná ich ekologizácia. Najskôr sa uskutočňujú preventívne opatrenia, napríklad biologické, pestovateľské, ťažobné a v prípade neúspechu sa uplatnia tzv. supresívne opatrenia. Supresívne opatrenia, teda priama obrana proti škodlivým činiteľom s chemickými, technickými alebo biologickými prípravkami, sú rozhodujúcou formou ochrany lesov. Hlavným problémom ochrany lesov v súčasnosti i v budúcnosti ostáva zladiť preventívne opatrenia s ekologickými supresívnymi opatreniami tak, aby sa dosiahla v lesných ekosystémoch ekologická rovnováha. Základnou úlohou ochrany lesov v treťom tisícročí je ekologizácia metód ochrany lesov, to znamená používanie prírodných procesov ochrany so zreteľom na hlavný cieľ lesného hospodárstva -- zachovanie biodiverzity (rozličných druhov organizmov) v lesoch. Na tento cieľ sa orientuje aj lesnícky výskum ochrany lesov zameraný na interdisciplinárne riešenie zdravotného stavu lesných ekosystémov na Slovensku, na komplexnosť metód ich ochrany a obrany, na ekologické obranné opatrenia, na zapojenie cieľov a spôsobov integrovanej ochrany lesov do zachovania biodiverzity lesných porastov a ich trvalo udržateľného rozvoja.
Lesnícky výskum na pomoc praxi
Výsledky lesníckeho výskumu sa realizujú v praxi lesného hospodárstva štátnych i neštátnych lesov, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva i v oblasti životného prostredia. Aby sa uskutočnila ekologizácia ochrany lesov v lesnom hospodárstve, zameriava sa lesnícky výskum v oblasti ochrany lesov z hľadiska skupín škodcov na túto problematiku: ochrana lesov proti biotickým škodlivým činiteľom (vietor, sneh, námraza, sucho, záplavy, imisie ai.) a proti biotickým škodcom (hmyz, huby, zver, burina ai.). Okrem toho i proti antropogénnym škodlivým vplyvom. V rámci biotických škodlivých činiteľov sa rieši bioregulovanie početnosti hmyzových škodcov a vplyvu chorôb lesných drevín, využívanie prírodných látok a ich syntetických náhrad na ovplyvňovanie životných prejavov hmyzu, bioregulácia škodlivých stavovcov, využívanie prírodných látok na odpudzovanie stavovcov, biologický boj proti burine, biologizácia ochrany proti hlodavcom ai. V súčasnosti sa u nás v lesníckej praxi uplatňujú výsledky výskumu pracovníkov Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene, najmä zavádzaním biopreparátov proti hmyzu a syntetických feromónov (chemických lákadiel podkôrneho hmyzu, napríklad lykožrúta smrekového na pripravené lapače) s experimentálnym používaním biorepelentov. V rámci ekologizácie ochrany lesa sa využívajú aj sexuálne feromóny motýľov (látky uvoľnené samičkami na prilákanie samčekov) pri zisťovaní početnosti kalamitných škodcov, ako aj overovanie uplatnenia prírodných látok (pachy šeliem ai.) pri ochrane lesných kultúr proti škodám zverou. Popri tomto biologickom boji sa však používajú v priamej ochrane chemické látky (pesticídy, herbicídy), ktoré treba v budúcnosti ešte výskumom nahradiť prirodzenou ochranou. Preto je úlohou lesníckeho výskumu a jeho aplikácie v praxi v ďalších rokoch realizovať biotechnológie a integrovanú ochranu lužných lesov (dubín, rýchlorastúcich drevín a borovicových lesov), ako aj komplexnú ochranu lesov v národných a chránených územiach. Osobitná pozornosť lesníckej vedy a praxe sa venuje integrovanej ochrane horských lesov, najmä záchrane horských smrečín pred úhynom.
Výskum integrovanej ochrany lesa
Základom súčasnej integrovanej ochrany lesa je ekologická koncepcia ochrany lesných ekosystémov. Keďže v lesných ekosystémoch pôsobí celý súbor škodlivých činiteľov (vietor, sneh, námraza, slnečné žiarenie, sucho, silné dažde ai. (ktoré podporujú vznik biotických škodcov (hmyz, huby ai.) vrátane človeka (imisie, požiare, rozkrádanie dreva ai.), pristúpili pracovníci lesníckeho výskumu a lesnej prevádzky k tzv. integrovanej ochrane lesov proti škodcom. Pôvodne sa ochrana lesa uskutočňovala osobitne proti jednotlivým škodlivým činiteľom, neskôr sa uplatňovala v Európe komplexná ochrana lesov. Pôvodná metóda integrovaného ovládania jednotlivých škodcov (Integrated pest management) bola v Európe podobná ako v Severnej Amerike. Zdôrazňovala sa prevencia a v jednotlivých prípadoch aj supresia (použitie biologických a biotechnických preparátov, v nutných prípadoch biochemické a chemické metódy) s ekologickým regulovaním škodcov. Vtedajšia komplexná ochrana lesov sa však zameriavala len na komplexné pôsobenie opatrení proti jednotlivým škodcom, a nie komplexne proti súbežne pôsobiacim viacerým škodcom. U nás sa dosiahli úspechy v ochrane v minulých desaťročiach pri tzv. komplexnom chradnutí jedle a hromadnom hynutí duba. Aby sa práca v ochrane lesov lesníckej ochranárskej služby na Slovensku zefektívnila, pristúpili pracovníci Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene v r. 1999 k realizácii nimi vyriešeného projektu Zachovanie biodiverzity vybraných lesných spoločenstiev a ich integrovaná ochrana lesa. Tento projekt priniesol zásadné kvalitatívne zmeny pri riešení zásad efektívnejšej integrovanej ochrany lesa do lesníckej praxe na Slovensku. Uskutočnilo sa to formou modelov opatrení proti hlavným, najmä bezpečnejším kombináciám škodlivých činiteľov v hospodársky najvýznamnejších lesných spoločenstvách tvorených smrekom, bukom a jedľou. Súčasná integrovaná ochrana lesov je vybudovaná na základe ekologickej koncepcie ochrany lesných ekosystémov, ktoré trpia stresom vyvolaným komplexom činiteľov (imisie, klimatické zmeny, vetrové smršte ai.), ktoré zapríčiňujú rozvoj biotických škodcov (hmyz, huby ai.). Škodcovia potom nepôsobia samostatne, ale synergicky, ako súbor spoločnými kombináciami.
Modely v integrovanej ochrane
Integrovanú ochranu lesov možno uplatniť pomocou modelov. Jednou z najčastejších foriem modelov sú "simulované" číselné vývojové procesy, napríklad populačná hustota hmyzu, vývoj zdravotného stavu drevín ai. Inou skupinou sú "modely logických väzieb". Pracujú s nečíselnými informáciami, ktoré na základe vedeckých poznatkov simulujú očakávanú situáciu a uvádzajú možnosti riešenia a opatrení. Pri modelovaní riešení sa ako nástroje boja proti škodcom v ochrane lesov používajú preventívne opatrenia (pestovateľské, hospodársko-úpravnícke a melioračné zásahy) na vytvorenie dobrej štruktúry, stability a vitality lesných ekosystémov. Ak sa preventívne opatrenia dostatočne neuplatnia, použijú sa supresívne nástroje s minimálnymi ekologickými rizikami, s dostatočnou účinnosťou a ekonomickou efektívnosťou. Modely sa zameriavajú najmä na vyjadrenie rámcových rozhodnutí a komplexných opatrení. Výhody modelovania spočívajú v tom, že umožnia v lesnom hospodárstve dodržať obsahovú a časovú líniu opatrení, zabezpečia správnu postupnosť krokov, ich realizáciu a kontrolu a zjednodušia plánovanie činností a materiálu na uskutočnenie opatrení integrovanej ochrany lesov.
Lesnícka ochranárska služba
V rámci cieľov štátnej lesníckej politiky na Slovensku zabezpečuje integrovanú ochranu lesov od 1. 1. 1994 Lesnícka ochranárska služba na Výskumnej stanici v Banskej Štiavnici v rámci Lesníckeho výskumného ústavu, Zvolen. Je to prvá lesnícka ochranárska služba v stredoeurópskom regióne budovaná v podmienkach transformujúcej sa ekonomiky. Dôvodom jej vzniku bolo zhoršenie zdravotného stavu lesov a problémy súvisiace so zmenami vlastníckych vzťahov v lesníctve. Pokračuje v činnostiach pri zabezpečovaní úloh bývalej inštitúcie Ochranárska kontrola a Laboratórium ochranárskej kontroly od r. 1966. Zabezpečuje ju kolektív výskumných pracovníkov z Odboru ochrany lesa a poľovníctva Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene. Poskytuje služby výskumných činností a praktickej ochrany lesov pre štátne i neštátne lesy a iné organizácie. Okrem toho poskytuje všetky potrebné poradenské a kontrolné činnosti.
StoryEditor