A ako sú na tom krajiny Vyšehradskej štvorky?
Česká republika podľa námestníka ministra životného prostredia Ladislava Mika rovnako dobre pozná otázku požadovanej kvality predkladaných europrojektov. "V poslednom čase sme prostredníctvom ISPA dosiahli pomerne výrazne zlepšenie stavu. Máme vlastnú implementačnú agentúru -- Štátny fond životného prostredia (ŠFŽP) a darí sa nám využívať prostriedky pridelené Bruselom pre ČR viac-menej v plnej výške," povedal. Pre budúcnosť je podľa neho dôležitá otázka využitia kohéznych a štrukturálnych fondov. ČR prijala niekoľko sektorových operačných programov, ktoré sú východiskovými materiálmi na čerpanie eurofondov. Napríklad, samostatný sektorový operačný program Infraštruktúra spája problematiku životného prostredia a dopravy. Implementácia ISPA a aj programov Phare umožnila ČR získať rozsiahle skúsenosti. "Veríme, že sa nám podarí prejsť implementáciou týchto programov pomerne hladko. Skúsenosti sa dajú veľmi dobre priamo využiť. Podstatným problémom však je finančná spoluúčasť českej strany. V niektorých prípadoch, najmä na úrovni malých obcí môže byť práve táto podmienka zásadným problémom. Preto považuje naše ministerstvo túto otázku za významnú prioritu," dodal Miko.Poľsko podľa štátnej tajomníčky rezortu Ewy Simonides vníma europrojekty ako "veľmi, veľmi drahé". V tejto súvislosti vyslovila želanie, aby sa Poľsko v blízkej budúcnosti dostalo k väčším zdrojom, odstránilo problémy, a aby realizovalo aj tie najnáročnejšie projekty. "Naše životné prostredie sa však aj vďaka týmto projektom výrazne zlepšilo," povedala.
Maďarsko rieši prípadné problémy s kvalitou projektov a nedostatočným využívaním eurofondov na pôde ministerstva životného prostredia. "Rezort vyhodnocuje projekty a rieši problém, kto a ako využíval, resp. bude využívať financie z fondov Phare a ISPA. Tieto peniaze idú na veľmi dôležité regionálne projekty, prednostne sa zaoberajú otázkou odpadov a kontaminovanej vody. Naše skúsenosti sú také, že pred využitím fondov je veľmi dlhá prípravná fáza a množstvo rokovaní priamo s Bruselom," tvrdí ministerka životného prostredia Maria Kőródi. Podľa nej sa v súčasnosti už tento proces z pohľadu Maďarska zlepšil a krajina má prístup k eurofinanciám "oveľa lepší". "Z praktických skúseností môžem povedať, že musíme zmeniť určité kroky, pretože sa nám stalo aj to, že keď už projekt Brusel schválil, až vtedy sa ozvali miestni obyvatelia s protestmi a ohrozovali úspešnosť projektu. No nadobudli sme dojem, že po vyriešení základných krokov je proces predkladania a schvaľovania europrojektov skutočne dobrý. Potrebovali by sme ešte zvýšiť počet pracovníkov na ministerstve, ktorí by sa zaoberali týmto procesom, aby sa prípravná fáza financovania europrojektov ešte viac urýchlila," dodala ministerka Kőródi.