Cesty do zahraničia, nech už vedú kamkoľvek, mi od istého času prinášajú jednu výhodu, ktorá mi pomáha zmierniť sa s vedomím, že strácam čas, ktorý by sa dal využiť na pokojné štúdium v tichu pracovne. Je mi jasné, že na rozvíjanie filozofického myslenia nie je potrebné nič iné ako zopár kníh a vlastný stôl niekde v ústraní, utešujem sa však, že provizórne ústranie sa dnes dá nájsť aj na letiskách a staniciach, v lietadlách a vo vlakoch. A hoci je tam človek ustavične znepokojovaný hláseniami a hlukom prechádzajúcich ľudí, s úľavou si uvedomujem, že takto unikám iným rušivým slovám. Napríklad tým, čo oznamujú, že vládna koalícia je už znovu v kríze. Že parlament napriek dohodám znovu nedokázal schváliť nejaký zákon. Že ministerstvá znovu čosi zaspali, zle vypočítali, podcenili a teraz na to budeme všetci doplácať. Keď sa už nedá uniknúť následkom všetkých týchto politických rozhodnutí a činov, nech o tom aspoň na niekoľko dní...
Zostáva vám 85% na dočítanie.