Aktivity ekologických aktivistov verejnosť spravidla vníma ako dobrovoľnú a užitočnú činnosť vyplývajúcu z nadšenia. Preto na ne hľadí i blahosklonne a chápajúco. Napokon, tretí sektor je v demokratickej spoločnosti nástrojom spoločenskej kontroly a mal by vyvažovať jednostrannosti štandardnej politiky. Sú však chvíle, keď v jadre húfu pre vec zapálených aktivistov klíčia iné záujmy -- jednoducho kšeft.
V zákone o obaloch, ktorý vrátil prezident NR SR, sa prisudzuje veľká úloha neštátnemu Recyklačnému fondu. Mimochodom, ten sa vo vzťahu k podnikateľom uviedol tým, že pravidlá platné od 1. januára 2002 zverejnil až deň pred Vianocami. Charakter fondu a spôsob jeho fungovania láka podnikavcov, ktorí vytušili, že lepšie sa dá zarobiť v "neziskovom" prostredí ako v riadnej súťaži. Tam niekde treba hľadať ľahkú cestu zákona. Zákonodarcov, ktorí úplne správne zrušili štátne fondy, ktoré boli potenciálnym i reálnym ohniskom nehospodárnosti, by mohlo zaujímať, aké finančné podmienky nadobudol Recyklačný fond zmenou § 63 zákona o odpadoch č. 223/2001 Z. z. Cez zákon o obaloch sa tam takto dostáva, že výdavky na správu Recyklačného fondu nesmú prekročiť tri percentá jeho príjmov z predchádzajúceho roku. To je slušná suma, ale ako by to nestačilo. Nad tieto tri percentá môžu až ktovie kam ísť náklady na vedenie bankových účtov a na bankové služby, čo nie je až také zaujímavé, ale pozor, aj náklady na materiálno-technické vybavenie fondu. To znamená akúsi finančnú samoobsluhu, ktorá nie je ničím vysvetliteľná ani ospravedlniteľná. A všetko platí občan spotrebiteľ. Ale vráťme sa od potenciálnych "zlodejiniek" a zlodejstiev k podnikateľom. Okrem nejasnej definície viacerých kľúčových pojmov, ktoré by v praxi spôsobili zmätok, je zákon technicky nevykonateľný. Opätovné použitie nevratných obalov prináša hygienické riziká. Skladovanie masy fliaš v predajniach prinesie podnikateľom náklady na pracovné sily, priestory a manipuláciu (drvenie, nakladanie). Najmä pre malé predajne to môže byť smrteľná rana, lebo sa u nich sústredí viac obalov ako vydajú a zálohujú. Nápad ustanoviť nejaké klíringové centrum, ktoré by evidovalo počet vydaných a prijatých obalov v každej jednej predajni a finančne ich za vyšší počet prijatých vyrovnávalo, je možno z Orwella, ale skôr z brainstormingu ekonomickými vedomosťami nedotknutých entuziastov.
"Ochranári" i úradníci ministerstva životného prostredia sa hrdia, že naše zákony predbiehajú EÚ. My ju však nepotrebujeme predbiehať v jednej oblasti, keď zaostávame v iných. Napríklad v nezamestnanosti, ktorú môžu práve malé obchody znížiť. Malí obchodní podnikatelia a živnostníci dostávajú dosť zabrať administratívou, odvodmi, nájomným, nehovoriac o obchodných reťazcoch. Teraz sa na nich ako povodeň rúti ďalšia pohroma -- aby premenili svoje obchody a obchodíky na sklady plastových fliaš. Páni poslanci, nedovoľte, aby opäť doplácal občan -- ako obchodník a najmä ako spotrebiteľ.
StoryEditor